ZAČNIME OD ADAMA
Začnime pekne od Adama, čiže od etymológie. Keď chceme nájsť odpoveď na otázku, čo je to mágia, musíme poznať pôvod samotného pojmu. Slovo mágia sa prvýkrát objavuje v antickom Grécku ako označenie vierovyznania a filozofie mágov, perzských a médskych kňazov zaroastrizmu. Slovo údajne pochádza z indoeurópskeho koreňa magh (v sanskrite mahat, v gréčtine megas, v latinčine magnus) spojeného s pojmom veľkosti. Niektorí bádatelia (napr. Eliáš) dávajú tento koreň do súvisu aj s množinou indoeurópskych slov označujúcich moc a možnosť (moc, možnosť, macht, mogen, a pod.).
V súčasnosti pod mágiou rozumieme niečo úplne iné, než starí Gréci. Prv, než sa ju teda pokúsime redefinovať, urobme si malú historickú exkurziu, počas ktorej pochopíme, ako mágia vznikla a ako sa vyvíjali predstavy ľudí o nej.Kdesi v hlbokom praveku, keď jediný styk so skrytými svetmi a ich obyvateľmi sprostredkúvali
šamani, sa začali vyvíjať prvé primitívne filozofické systémy. Podľa modernej antropológie to bolo najprv uctievanie
many,
energie nachádzajúcej sa v bytostiach (najmä silných jedincoch) i neživých predmetoch. Prvé čarovné rituály boli pravdepodobne zamerané na zhromažďovanie a využívanie many. V tom istom čase vznikol aj pojem
tabu, ktorý nevratne rozdelil ľudské aktivity na
ezoterné a exoterné. Druhým štádiom bol
animizmus, viera, že všetko vo vesmíre má dušu. Možno práve v tomto období sa prví šamani-mágovia pokúšali kontaktovať aj iné jemnohmotné bytosti, než predkov. Tu kdesi by sme preto mohli hľadať počiatok cesty, ktorá vyvrcholila vznikom evokačnej mágie. Animizmus tiež vniesol do našej kultúry
holistický princíp. Ďalšia etapa vývoja ľudstva bola poznačená počiatkom náboženstva v podobe
totemizmu a
fetišizmu, ktoré mágiu obohatili o
princíp analógie.Po prehistorickej mágii prišla so vznikom písma mágia historická. Historický vývoj mágie možno rozdeliť na starovek (orientálny a antický), stredovek a novovek. Prvé významné kroky učinili kňazi a čarodejníci starovekého Egypta, Mezopotámie, Indie, Číny a Ameriky. Vďaka archeológom sa nám zachovalo množstvo vtedajších zaklínadiel a rituálov, ktoré boli v tom čase ešte do veľkej miery prepojené s náboženstvom (veľa z nich ukrýva v skutočnosti modlitbu k bohom). Využívali analógiu (typu
krv čierneho býka podporuje rast vlasov, pretože nesie v sebe vlastnosti svojho nositeľa), a hoci je v týchto rituáloch zjavná snaha o vedomé a koncentrované pôsobenie, využívanie prírodných síl je ešte slepé, bez snahy kanalizovať účinok do jedného špecifikovaného smeru. Napriek tomu je táto evolučná fáza nesmierne významná. Starovekí čarodejníci sa zaoberali liečením, divináciou (veštením), výrobou amuletov i evokáciami. Vznikali prvé mystériá a tajné spoločnosti, ktorých výskum bol už systematickejší (viď egyptský a mezopotámsky vplyv na neskoršiu židovskú kabalu,
Smaragdovú dosku, či ranné čínske texty ako
I Ťing). Boli to práve starovekí mágovia, kto definoval termín
pravé meno a začal deliť mágiu na čiernu a bielu.Azda rovnako dôležitú revolúciu v myslení spôsobili grécki filozofi. Ich túžba po poznávaní objektivizovala mágiu, premenila ju z umenia na vedu. Antika je tiež obdobím rozkvetu mystérií (
Eleuzis,
Samothraké, orfická a pytagorejská škola, a pod.) a veštiarní (
Delfy,
Dodoma,
Siwa, a pod.). Magické služby a čiastočne aj poznanie sa stávajú verejne prístupnými. Preto iste nikoho neprekvapí fakt, že v mágii sa objavujú prvé skutočné pokusy o presné definovanie prírodných zákonov práve v epoche helenizmu a rímskej dobe, teda období, ktoré spojilo vyspelé čarodejníctvo Východu s racionálnym géniom antického Západu. Metafyzický pokrok zaistený novopytagorejskou, novoplatonickou a alexnadrijskou školou, ako aj židovskými gnostikmi a mystérijnými kultmi Demeter a Mitru, bol v tom čase rovnako dôležitý ako pokrok vedecko-technický.Zlomom vo vývoji bolo inštitucionalizovanie kresťanstva ako oficiálneho náboženstva zanikajúcej Rímskej ríše. Mágia stratila svoje "výskumné" centrá v podobe filozofických škôl, veštiarní, chrámov a mystérií. V roku 364 n. l. dokonca Laodicejský koncil vydal 36. kánon zakazujúci kňazom zaoberať sa mágiou, astrológiou a matematikou. Koncily v 6.-8. storočí potom tento zákaz pod hrozbou krutých represií rozšírili na všetkých veriacich. V rovnakom čase však kresťanstvo do seba integrovalo viaceré teurgické praktiky, kostoly vznikali na miestach starovekých kultov a cirkevné sviatky sa prispôsobili pohanským. Túto veľmi úspešnú dvojtvárnosť cirkev používala aj v boji proti keltským, germánskym a slovanským náboženstvám, a používa ju dodnes na svojich frontoch v Treťom svete.Je zaujímavé, že stredoveký islam mágiu nezakazoval (pretože mág sa obracia k svojim vlastným silám, na rozdiel od pohana, či astrológa, uznávajúceho sily cudzie; mágia teda neporušuje Boží monopol v monoteizme). Preto sa práve na Blízkom východe zachovali a ďalej rozvíjali plody antického magického ducha. Najväčší moslimský mág,
Džábir ibn Hajján, jednak pre budúce generácie znovu objavil
Smaragdovú dosku, jednak našiel súvislosť medzi alchýmiou a mágiou. Do Európy sa mágia čiastočne vrátila vďaka židovským kabalistom, sprostredkovateľom medzi islamským a kresťanským svetom. Vznik kabaly bol ukončený v 9.-10. stor. spísaním
Séfer Jecirah. Nasleduje obdobie mystických špekulácií, na ktorého zenite vzniká kniha
Zohar. Kabala zažíva rozkvet najprv v Španielsku (14. stor.), neskôr sa šíri to Talianska, Palestíny a strednej Európy. Túto židovskú mystickú filozofiu môžeme považovať za základ západného ezoterického myslenia. Okrem toho kabalisti obohatili aj praktickú mágiu o prepracovanú teóriu zaklínania (
Kľúče Šalamúnove,
Kniha anjela Raziela). V kresťanskom svete sa udržalo ľudové čarodejníctvo vychádzajúce z pohanstva a šamanizmu tzv. barbarských národov viac, ako z antickej mágie. Napriek tomu je antická inšpirácia mnohokrát viac než zjavná. Pre gramotných záujemcov o mágiu boli k dispozícii
grimoáre, knihy zaklínadiel a rituálov, často z nezistiteľných zdrojov. Grimoáre boli veľmi cenné, a preto sa často dostávali do majetku panovníka (najmä na Pyrenejskom polostrove). Jednu z týchto kníh vraj daroval pápež cisárovi
Karolovi Veľkému. Z obdobia stredoveku pochádza aj pokus o syntetizáciu prírodných vied (vrátane mágie) z dielne anglického mnícha
Rogera Bacona a správy o systematickom magickom výskume
Alberta Veľkého (mimochodom učiteľa svätého
Tomáša Akvinského). Práve v 12. stor. sa uzavrel ranný vývoj stredovekej mágie.Od 13. stor. možno badať rozmach inkvizície ako prostriedku namiereného (okrem heretických hnutí) aj proti mágii. Veľmi drastická fyzická likvidácia postihla stovky vzdelaných mágov, ale i ľudových čarodejníkov a liečiteľov. Najslávnejšia reprezentácia sadistickej zvrhlosti stredovekej cirkvi,
Kladivo na čarodejnice, odsudzuje napr. všetkých tých, ktorí uctievajú Bohyňu (ej, ej, wiccania!), alebo veštia pomocou rituálov posadnutosti. Rovnakou obeťou inkvizičného besnenia v 15.-18. stor. bola však aj veda (
G. Bruno, G. Galilei, a i.).Silnejúci útlak spôsobil, že magické praktiky a teórie museli hľadať útočisko v heretických hnutiach (napr.
albigenských) a tajných lóžach. V 15. storočí údajne vzniká silná a vyspelá skupina
rosekruciánov. Pod hlavičkou Ruže a kríža sa však až dodnes skrýva okrem skutočných zasvätencov aj množstvo šarlatánov a podvodníkov. Od 10. storočia (možno už skôr) dochádza k rozkvetu potulných kamenárskych skupín, ktoré pri stavbe chrámov (najmä gotických katedrál) používali na tú dobu neobvyklé matematické a fyzikálne znalosti. Okrem toho sa vyznačovali aj starobylou symbolikou (ich pôvod podľa mýtov siaha k staviteľom Šalamúnovho chrámu) a znalosťou mágie. Postupne z nich vyrástli
slobodomurárske lóže, dodnes ovplyvňujúce politickú, ekonomickú a kultúrnu sféru našej civilizácie. Od konca 18. stor. až do polovice 20. stor. zasahovala Európu vlna zakladania tajných spoločností, ktorých činnosťou mala byť práve mágia. Za všetky spomeňme napr.
O.T.O.,
Rád zlatého úsvitu, či československú lóžu
Universalia.Činnosť mágov - jednotlivcov (ako napr.
Agrippa) je spojená s príchodom renesancie a oživením záujmu, jednak o prírodu, a jednak o antickú vzdelanosť. Jedinečnú šancu na rovnomerný rozvoj mágie ako súčasti vedy sme však zmeškali a práve počas renesancie sa mágia (ale aj iné náuky, napr. astrológia) z vedy vydeľuje, pretože jej pôsobenie je príliš nejasné, než aby mohlo byť skúmateľné vtedajšími primitívnymi mechanickými metódami. Napriek tomu mnoho vedcov (napr.
I. Newton) sa venovali vede a mágii rovnakou mierou.
Moderný systematický výskum sa spája s menom Eliphasha Leviho, Papusa, Stanislava de Guaitu a iných (19. stor.). Zamerali sa najmä na teoretickú a ceremoniálnu časť prastarej vedy. Teozofická (H. Blavatská) a antropozofická (R. Steiner) škola z mágie prebrali jej filozofiu. Činnosť G. Gardnera a ďalších nadšencov viedla k obnoveniu záujmu o čarodejníctvo, čerpajúce z našej polyteistickej minulosti (na rozdiel od mágie 19. stor. ovplyvnenej najmä judaisticko-kresťanským ponímaním sveta). Čarodejníctvo sa stalo súčasťou hnutia Wicca, dnes uznávaného ako vierovyznanie. Wicca tiež očistila mágiu od dualistických nánosov, ktoré ju čiastočne skompromitovali uznávaním Zla ako jedného z hlavných princípov sveta.
Ako sme videli, mágia má za sebou búrlivú minulosť. Ešte sme ju však stále nedefinovali. Čo na to klasici?Podľa Frobenia
vzájomná spojitosť javov vedie človeka k tomu, aby odvracal nebezpečie a vytvoril si nástroj použitím
opačných vlastností
vnútorného vzťahu bytostí. Frazer ho dopĺňa tézou, že mágia vzniká tam, kde je predpokladaný
zákon sympatie, ktorým všetky veci pôsobia na seba
skrytým putom, a to na základe
podobnosti, alebo faktu, že boli spolu určitý čas v
kontakte. Teda základom mágie je holistické vnímanie sveta.Od staroveku je súčasťou väčšiny definícii aj schopnosť ovládať bohov, duchov a démonov. Najlepšie to vystihuje azda Weinfurter, keď hovorí, že mágia je umenie spojiť sa s
neviditeľnými bytosťami, ba až s Bohom samotným, ale aj s démonmi a práve týchto
podriadiť svojej vôli.Freud v zhode s tým definuje mágiu ako návod, ako si treba počínať, aby sa človek stal
pánom duchov a duší a tým mohol
ovládnuť aj neživú prírodu. Podľa neho je mágia technikou animizmu. No napr. A. Lehmann jasne oddeľuje mágiu od náboženstva a techniky.Najväčšie mozgy nášho sveta sa trápili aj nad podstatou magického pôsobenia. Avicenna vidí podstatu mágie v
imaginácii, Campanella zas v
pôsobení životnou silou ľudskou na životnú silu každej veci. Podľa G. Bruna mágia riadi prírodné sily využívajúc ich
sympatiu a
antipatiu; je poznaním duchovných pút medzi bytosťami a usmernením ich trvania pomocou
psychickej koncentrácie a
silou vôle. Agrippa zas čarovanie definoval ako
spojenie, alebo presnejšie ovládnutie inej osoby. Je to puto, ktoré vychádza z čarodejníkovho ducha, jeho očami a prechádza do srdca obete.
Zaklínanie je potom prostriedkom k preneseniu účinku.Jednou z najabstraktnejších, najúplnejších a najjasnejších definícií je tá od Kefera:
"
Mágia je využitím neznámych, dočasne nedefinovateľných a konkrétne nedokázateľných prírodných a kozmických síl k určitému, konkrétnemu, definovateľnému a cieľavedomému zámeru."
Pokúsme sa aj my o definíciu mágie. Iste sa zhodneme, že ide o vedomú činnosť využívajúcu dosiaľ vedecky nepreskúmané, neznáme, alebo nedostatočne definované sily ku konkrétnemu, definovanému cieľu. Jej pôsobenie je založené na viere vo vzájomnú spojitosť všetkých javov. Mág sa snaží pôsobiť svojou vôľou, využijúc pritom koncentrovanú imagináciu a rituál, alebo styk s nepreskúmanými, neznámymi alebo nedokázateľnými bytosťami, na skryté vzťahy medzi javmi, aby ich zmenil podľa svojho želania. Hľadá pritom bod rovnováhy, v ktorom želaný účinok môže spôsobiť s minimom použitej energie. Mágia zvyčajne pôsobí na úrovni tradične zvanej "astrálna".
Mágiu máme už definovanú, ale stále nevieme, ako účinkuje. Čo je to astrál? Astrál je súčasnou vedou zatiaľ nedostatočne preskúmané
pole obklopujúce všetky objekty a súčasne aj súhrn týchto polí spolu s objektmi existujúcimi na astrálnej nie však (dokázateľne) hmotnej úrovni (viď Duchovná encyklopédia). Mág pôsobí svojim astrálnym polom na astrálne pole iného objektu, čím vzniká dojem, akoby účinok mal pôvod vo vnútri objektu.Astrológiu možno tiež interpretovať ako náuku o prúdoch astrálnych síl vyžarovaných Slnkom, Mesiacom a planétami, ktoré v určitom vzore pôsobia na človeka. Práve astrológia a alchýmia, ako známe aplikácie astrálneho pôsobenia, nás učia, že toto je determinované existenciou určitých
vzorov, konkrétneho priestorového rozmiestnenia žiaričov astrálnej energie.Ďalšou vlastnosťou astrálnej energie je možnosť jej naprogramovania mysľou. To znamená, že táto interakcia medzi objektmi sa môže veľmi ľahko a jednoducho stať nositeľkou (niekedy aj veľmi zložitej)
informácie. Tá môže obsahovať adresu svojho vlastného cieľu (a teda ho aj aktívne vyhľadávať). Nielen pri tomto použití pozorujeme vytváranie v čase a priestore relatívne
stabilných astrálnych polí, niekedy disponujúcich aj určitým stupňom
inteligencie.Samotný pohyb tiež stojí za zmienku. Napriek neexistencii pokusov, ktorých účelom by bolo presné meranie rýchlosti astrálnej interakcie, je rozšírený názor, že mágia môže pôsobiť okamžite(!). To je dôkaz minimálne
veľmi vysokej rýchlosti (t.j. blízkej rýchlosti svetla). Pri astrálnej projekcii okrem toho možno dosiahnuť zážitok
cestovania do minulosti a budúcnosti, čo znamená, že astrálna energia nepodlieha zákonom klasickej (resp. relativistickej) mechaniky.Z uvedených faktov vyplýva, že nositeľom
astrálnej interakcie nemôže byť nijaká doteraz pozorovaná (alebo skôr preskúmaná) častica a teda ju treba priradiť ako dodatočnú silu k štyrom známym interakciám (
silná, slabá, elektromagnetická, gravitačná). Pokúsme sa ju teraz definovať! Aby to bolo ľahšie, ponúkam vám ako hypotézu informácie získané na mojich šamanských cestách do Iného sveta.Kvantom astrálnej interakcie je častica, ktorú môžeme zaradiť medzi
bozóny (spolu s
fotónom, hypotetickým
gravitónom a nositeľmi ďalších známych interakcií). Je
slabo interagujúca s inými časticami (čo môže byť celkom logická príčina toho, že ju ešte nikto nezachytil), podobne ako
neutrína, alebo záhadné hypotetické
wimpy. Astrálne bozóny sú produkované základnými kameňmi hmoty,
kvarkami (preto má všetko v našom vesmíre svoj odraz na astrálnej úrovni). Zatiaľ sme sa pohybovali na pôde vedeckej špekulácie (ak je jej základom hypotéza existencie tejto častice). Teraz ju však opustíme a vydáme sa úplne neznámym smerom, sprevádzaní iba informáciami, ktoré by väčšina vedcov považovala za nedôveryhodné.Podľa dobre informovaného zdroju v Hornom svete, sa pohyb astrálneho bozónu uskutočňuje v
piatich priestorových rozmeroch, nie troch, ako ich pozorujeme. Práve z toho pramení nízka miera interakcie s bežne pozorovanými časticami.
To mu tiež dovoľuje prekročiť "prikázanú" rýchlosť svetla. Vlastne je to druh
tachyónu, obľúbenej častice vo vedecko-fantastickej literatúre.Každý kvark možno definovať niekoľkými vlastnosťami ako hmotnosť, farba, či náboj. Môj zdroj však hovoril aj o ďalšom, dosiaľ nepreskúmanom atribúte, ktorý nazval
informáciou (mohli by sme použiť aj slovko vedomie, či duša). A kvantová informácia je prenášaná práve astrálnymi bozónmi. Preto ich možno tak ľahko programovať, preto pôsobia priamo na naše vedomie (v širšom zmysle slova). Naprogramovanie môže dokonca uvoľniť obrovskú energiu uzavretú v tejto častici (inak by mágia nefungovala, pretože energia, ktorou astrálny bozón pôsobí pri svojej interakcii s hmotnými trojrozmernými objektmi, musí byť minimálna).
Predchádzajúce odseky sú z hľadiska kvantovej fyziky len nesúvislou a nedostatočne vyjadrenou hypotézou. Môžu byť však prvým krokom k vytvoreniu kvantovej mágie, ako samostatnej vedy vo vnútri teoretickej mágie. Vysvetľujú totiž mnoho tajomných javov, s ktorými sa vo svojej praxi stretávame.
Ale vráťme sa k mágii takej, akú ju poznáme z knižiek. Ako ju správne použiť? Táto kapitola vám v zhustenej podobe ponúka základy teórie mágie, podľa ktorých dokáže čarovať každý inteligentný človek (pokiaľ má však na to vnútorné predpoklady - prípadné pochybnosti konzultujte so svojim astrológom:-)).Každý magický úkon vyžaduje existenciu
SUBJEKTU (ten, kto čaruje).
OBJEKT by mal byť čo najpresnejšie definovaný (aj keď nemusí byť plne pomenovaný a nemusí vôbec v prítomnosti subjektu existovať - viď latentné kliatby chrániace staroveké ceremoniálne predmety a hrobky). Medzi subjektom a objektom existuje
vzťah, ktorý treba zmeniť (tento vzťah môže byť absolútne bezvýznamný, t.j. obaja pôsobia kvázinezávisle).
TRANSFORMÁCIA vzťahu (želaný účinok magického úkonu) je preto ďalším dôležitým pojmom. Subjekt môže (ale nemusí) definovať aj dodatočné atribúty transformácie (
CESTU, ktorou sa bude uberať). Medzi ne patria najmä čas (kedy má kúzlo zaúčinkovať) a priestor (kde má účinkovať, kde sa má dovtedy pohybovať, akým spôsobom sa má dostať k objektu). Presná definícia cesty zvyčajne zvyšuje úspešnosť čarovania.Skutočný mág označuje prinajmenšom objekt čarovania pomocou jeho
pravého mena. To je zvukovým
vyjadrením vzťahu medzi objektom a vesmírom. Čo to znamená? Zamyslite sa nad otázkou, kto ste! Ste Ján Hruštička. Tak vás vníma väčšina ľudí. Pre vašu partnerku ste Janko. Vzťah k štátnym orgánom zas vyjadruje rodné číslo. Priatelia vás volajú Janči, pre svojich zákazníkov ste pán hlavný. Tak kto ste? Meno najbližšie vašej podstate, meno označujúce vnútorný vzťah k vesmíru ako celku, nazývame pravé meno. Málokto pozná svoje vlastné pravé meno a ešte menej ľudí dokáže zistiť to cudzie. Keďže pomocou jeho znalosti môžeme veľmi efektívne čarovať, jeho vlastníctvo je veľmi cenné, a tak ho vnímali aj všetky kultúry v dejinách ľudstva.Základným prostriedkom magického pôsobenia je
zaklínadlo. To možno považovať za nositeľa informácie obsiahnutej v magickom úkone (okrem toho by mal takýto úkon obsahovať aj dostatočnú energiu). Zaklínadlo môže mať formu
myšlienkovú (predstava),
vyslovenú (citácia, alebo iné verbálne zaklínanie), alebo
hmotnú (najčastejšie grafickú, v podobe amuletu, či pantaklu). Jeho obsah musí vyjadrovať (jednoznačne)
subjekt,
objekt,
transformáciu, po prípade
cestu.Tak, a práve ste sa dozvedeli niečo o podstate tvorby zaklínadiel. Pre nedostatok priestoru tu neuvádzam príklady, ani nerozvádzam jednotlivé časti výkladu. Musíte si počkať na nejakého štedrého vydavateľa, či sponzora, ktorý by moju odbornú syntézu mágie chcel vydať knižne. Ak ním ste, budem veľmi rád, ak ma kontaktujete v spoločnosti NIRGAN:-).
Isteže samotná teória zaklínania nestačí k tomu, aby ste sa stali úspešným mágom. Musíte vedieť zhromažďovať a skladovať energiu, disponovať vyspelou imagináciou, vytrvalosťou a schopnosťou koncentrácie. No a samozrejme mať v sebe dostatok vôle a lásky, aby ste neskĺzli do niektorej z nebezpečných priepastí číhajúcich okolo cesty Mága.
Ale tým sa dostávame k deleniu mágie na bielu a čiernu. Táto klasická dichotómia (poznali ju už v starovekom Babylone, ale presadila sa až v 12. stor. n. l.) je delením mágie podľa účelu čarovania. Samotná mágia je však len jedna, biela a čierna mágia je rovnakým nezmyslom ako biela a čierna jadrová fyzika. Preto by sme mali radšej hovoriť o bielych a čiernych MÁGOCH (tak ako hovoríme o jadrových fyzikoch zamestnaných v jadrovej elektrárni a jadrových fyzikoch zamestnaných v továrni na zbrane hromadného ničenia). Biely mág svojimi činmi pomáha, čierny ubližuje.V princípe nikdy nevieme, či astrálnym zásahom niekomu neublížime. Skúmal niekto následky rozháňania oblačnosti nad Banskou Bystricou na búrky v juhovýchodnej Ázii? Vždy ovplyvňujeme viac objektov, než ten na ktorý sme sa zamerali. Preto by sme si vždy mali rozmyslieť, či mágiu v tom konkrétnom prípade musíme použiť, a ak áno, tak kúzlo radšej starostlivo formulujme.Ale čierny mág ubližuje programovo. Spôsobenie škody je jeho úmyslom. Je to človek, ktorý nepochopil skutočnú podstatu celistvosti sveta, človek, ktorý, ignorujúc zákony kauzality, ubližuje v prvom rade sám sebe. Jeho ego ho sťahuje do hlbín, v ktorých čaká iba šialenstvo, smrť a neúspech. Postupne stratí svoje schopnosti, alebo ich prestane rozvíjať. A nakoniec sa nájde niekto, kto ho zlikviduje, alebo ho zničí jeho vlastné kúzlo svojim spätným úderom. Niekedy sa stane otrokom cudzích astrálnych síl a v tomto úbohom postavení môže stráviť aj mnoho tisícročí (po smrti). Každým škodlivý čarom púta na seba karmické dlhy, ktorých splácaním strávi niekoľko budúcich životov. Jeho chvíľkový prospech (často iluzórny) bude v budúcnosti vyvážený nesmiernym utrpením, aby pochopil skutočný cieľ ľudského života, ktorým je sebazdokonaľovanie. A každý aspoň trošku duchovne vyspelý človek vie, že moje slová nie sú nejakým nábožným blábolom, ale opisom trpkej skutočnosti.Mágia sa však delí aj logickejšie, na
teoretickú a
praktickú. Teoretickú možno deliť podľa oborov jej výskumu. Praktická má zas vetvu
aktívnu a vetvu
pasívnu (podľa pôsobenia subjektu). Tie môžu byť zamerané na rozličné objekty. Preto rozoznávame napr. teurgiu (vedu o styku s inými bytosťami, božstvami a duchmi), mágiu prírodnú (ovládanie hmotných prírodných fenoménov, ako napr. počasie), či magickú terapiu (liečenie organických entít). Hoci ja osobne chápem mágiu v užšom zmysle slova (ako
pôsobenie prevažne na astrálnej úrovni), väčšina bádateľov do nej zaraďuje aj pomocné a hraničné náuky, ako astrológia, či rôzne divinačné metódy.
Nech už sa vydáme ktoroukoľvek vetvou košatého magického stromu, musíme mať neustále napamäti, že cieľom mágie, ako takej, je zdokonalenie ľudskej bytosti, aby mohla touto aktívnou (na rozdiel od mystiky) cestou dosiahnuť zjednotenie s Absolútnom.
MAGICKÉ POMÔCKY
Pravý mág nepotrebuje k svojej činnosti nijaké nástroje. Magický kruh, čarovná palica a sviečky len prebúdzajú aspekty jeho zvrchovanej vôle. Napriek tomu má obradná mágia veľkú výhodu - magický účinok vyvoláva do istej miery automaticky. Preto by ste sa mali (po dosiahnutí určitého stupňa poznania a etického vývinu) naučiť používať aspoň časť predmetov opísaných na tejto stránke.
AKO SPRÁVNE POUŽÍVAŤ MAGICKÉ NÁSTROJENesmieme zabúdať, že magické náradie je súborom posvätných predmetov, nabitých určitou silou, nie nepodobných náboženským relikviám. Preto s ním musíme zaobchádzať opatrne a so všetkou úctou. Používame ho len keď sme vo vnútri správne naladení na výkon daného rituálu. A rozhodne ho nesmieme použiť na iný účel, než pre ktorý sme ho vytvorili (napr. ak by ste si chceli prekypriť záhradku čarovnou palicou). Ak by sa tak nedopatrením stalo, predmet by sa stal z magického hľadiska neúčinným. Ak sú predmety správne posvätené a nabité, energia v nich ukrytá ostáva zachovaná aj po stáročiach. Aj to je jeden z dôvodov, prečo by takéto nástroje mali byť ukryté pred zrakom nezasvätených. Poučná literatúra (a verte mi, na túto tému sa napísali už tisíce knižiek) okrem toho odporúča pri skladovaní zabaliť pomôcky do prírodného čierneho hodvábu, aby sa energeticky izolovali od okolia.
CHRÁMSamozrejme, nechceme, aby ste kvôli svojej záľube postavili na balkóne kópiu Notre-Dame. Samotné miesto rituálu (tradične nazývané chrám) nepatrí medzi magické nástroje, ale je tak dôležité, že ho musíme spomenúť. Obradnú mágiu by ste mali vykonávať na jednom mieste, vopred očistenom (fyzicky aj duchovne) a posvätenom. Cudzí ľudia by naň nemali mať prístup. Môže ísť o izbu, alebo miesto v prírode. Chrám by mal korešpondovať aj s rituálom, ktorý robíte. Napr. pri mágii lásky ho vyzdobte kvetmi, zelenými kameňmi, a pod. Chrám pred rituálom impregnujte potrebnou atmosférou (napr. pri vyvolávaní živlových bytostí ich živlom). Okrem imaginácie by ste mali použiť aj vhodné vône (vyberiete ich podľa dňa a času rituálu, a podľa duchov, s ktorými spolupracujete). Nanešťastie, málokto si môže dovoliť obetovať miestnosť, či lesnú čistinku, obradnej mágii. Čarovať môžete hoci aj v obývacej izbe. No vždy ju musíte očistiť, vysvätiť a impregnovať. A najmä zaistiť, aby ste v nej neboli počas obradu rušení, aby bola v tom čase skutočným chrámom.
MAGICKÝ KRUHPri rituáli stojí mág uprostred magického kruhu. V stredovekých spisoch nájdete rozmanité návody na jeho vytvorenie. Podľa nich ho máte kresliť posvätenou kriedou, alebo môžete použiť meč. Do vnútra kruhu by ste mali vpísať mená anjelov, ktorí vládnu danej hodine, či príslušné božie mená (podľa kabaly). Všetky spomínané návody budú absolútne bezcenné ak nepochopíte základnú funkciu a symboliku Kruhu.
Magický kruh symbolizuje Nekonečnosť. Stojac v ňom vyjadrujeme našu (mikrokozmos) jednotu s Bohom (makrokozmos). Preto je mág vo vnútri svojho kruhu nedotknuteľný a svojou zvrchovanou vôľou ovláda všetky bytosti.
Keďže je kruh pomôckou pre vaše vedomie, vytvárajte ho podľa svojho kultúrneho zázemia. Iný bude kruh tantrika a iný bude kruh západného ceremoniálneho mága. Vo všeobecnosti platí, že pri nebezpečnejších operáciách by ste sa mali chrániť dvomi až tromi kruhmi zároveň. Medzi nimi môžete rozostaviť sviečky (resp. iné potrebné predmety), alebo vpísať mená ochranných géniov (máme na mysli astrálne bytosti, nie slávnych matematikov). Kruh vytvárajte magickou zbraňou, alebo kriedou. Ak ho máte stabilne nakreslený na podlahe alebo rozprestretej látke, prejdite pred rituálom po jeho obvode magickou zbraňou. Pri jeho tvorbe (resp. jeho obnove) musíte meditovať o jeho ochranných vlastnostiach a súčasne mu dodávať prostredníctvom imaginácie potrebnú energiu. Dobrý mág dokáže vytvoriť kruh len svojim prstom a imagináciou.
Počas magického rituálu (najmä pri evokácii bytostí) nesmieme kruh v nijakom prípade opustiť. Až keď operácia skončí (napr. keď odošleme vyvolanú bytosť na miesto jej určené), môžeme z neho vystúpiť. Keď obrad ukončíte, zrušte kruh tým, že ho akoby preseknete magickou zbraňou v opačnom smere, než ste ho vytvárali.
OLTÁRMagickým oltárom môže byť ľubovoľný stôl pokrytý bielou látkou. Umiestnite ho na východnú stranu chrámu a na jeho povrch uložte potrebné príslušenstvo (sviečky, magický meč, kadidelnicu, a pod.). Pri oltári by ste mali stáť čelom k východu.
ČAROVNÁ PALICATento predmet je azda najznámejšou pomôckou. Symbolizuje mágovu vôľu a moc.
Čarovných palíc môžeme mať viacero. Podľa ich účelu vyberáme materiál, spôsob nabíjania, aj tvar.
Jednoduché čarovné palice sú z dreva. Stačí nám prút dlhý 30-50 cm a široký 1-2 cm. Odrežeme ho za pribúdajúceho mesiaca, vo vhodný deň a hodinu (vyžaduje určité astrologické znalosti). Nôž musí byť nový a nemali by sme ho už nikdy použiť na nemagický účel. Materiál palice si vyberieme podľa účelu. Napr. breza sa hodí pre evokačnú mágiu, lieska zas pre kreslenie magického kruhu. Špeciálne palice vyrábame z kovu, alebo ich napĺňame fluidickým kondenzátorom. Zvlášť mocným objektom je drevená palica ozdobená siedmymi kovovými kruhmi korešpondujúcimi s planétami. Na konci takejto palice môžete ešte umiestniť dve zmagnetizované gule, alebo fluidické kondenzátory (jeden nabitý pozitívne, druhý negatívne).
Palicu treba posvätiť a aktivizovať zariekaním. Aby bola funkčná, musí byť impregnovaná dostatočným množstvom energie (resp. živlom) s určitým programom.
MAGICKÝ MEČ (DÝKA)Meč (resp. dýka) symbolizuje ovládanie evokovaných bytostí. Je prejavom autority, zaháňame ním nepríjemných návštevníkov (máme na mysli duchov, nie svokru), využívame ho tiež ako donucovací prostriedok.
V ideálnom prípade by sme mali mať sedem mečov zo siedmych planetárnych kovov. Pre bežnú prax však postačí jediný, oceľový. Jeho rukoväť by mala byť potiahnutá čiernym prírodným hodvábom, aby sa mág pri práci izoloval od neblahých vplyvov. Keď meč získate, očistite ho dymom z kadidelnice a čistou posvätenou (nemusí byť klasicky svätená v kostole) vodou. Nabite ho svojou energiou a predsavzatím, že je prejavom vašej autority, že ním vždy dosiahnete víťazstvo.
KADIDELNICAKadidelnica slúži na vytváranie atmosféry vhodnej pre daný rituál. Okrem toho sa používa aj pri rituáloch, kde pálite papier (napr. so želaním, alebo nejakým menom). V evokačnej mágii slúži kadidelnica s príslušnou náplňou k uľahčeniu materializácie vyvolávanej bytosti.
Keďže väčšinu času strávi na oltári, mala by mať podstavec. Ak ňou chcete pohybovať, zaobstarajte si kadidelnicu na retiazkach. Pred umiestnením dreveného uhlia nasypte na dno vrstvu piesku. Jednak tepelne izoluje vnútro kadidelnice od oltára, jednak to pomôže pri čistení.
Vykurovadlá závisia od účelu rituálu, podstaty evokovaných bytostí a planetárnej konštelácie. Zásadne sa vyhýbajte narkotickým náplniam. Dym z nich možno zdanlivo pomôže vašej imaginácii, ale súčasne oslabí vôľu natoľko, že vám znemožní byť mágom. Okrem toho nebudete môcť odlíšiť realitu od ilúzie.
SVIEČKYAj sviečky slúžia pri impregnácii Chrámu vhodnou atmosférou. Preto by sme mali mať v zásobe dostatok sviečok vo farbách živlov a planét. Aj tieto predmety musíte pred použitím posvätiť.
KALICHKalich symbolizuje múdrosť. Pri viacerých čaroch musí byť na oltári, či už s vodou, alebo vínom. Preto dajte pozor, aby neuvoľňoval do tekutiny toxické látky (ako napr. cínové kalichy do vína). Najvýhodnejším materiálom je kryštál, alebo sklo.
MAGICKÉ OBLEČENIEJednotlivé kusy odevu majú tiež svoj symbolický význam. K tradičnej mágii neodmysliteľne patrí dlhý plášť, opasok a čelenka (resp. biela šatka so zdvihnutým okrajom na čele). Oblečenie má byť čisté, biele (alebo, ešte lepšie, farebne korešpondujúce s chystaným rituálom) a pohodlné.
KNIHA FORMULÍNa záver potrebujete ešte knihu, do ktorej si budete zapisovať zaklínadlá, mená duchov, ich pečate a postavenie v hierarchii. Pre lepšiu spätnú väzbu si z nej môžete spraviť skutočný magický denník, do ktorého zakaždým opíšete účel a priebeh operácie. Táto kniha musí byť ukrytá na bezpečnom mieste, nech sa k nej nedostane nik nepovolaný.
OSTATNÉ MAGICKÉ POMÔCKY
Samozrejme, občas budete musieť použiť aj ďalšie nástroje, napr. magické zrkadlo, amulety, kotlík, pergamen, špeciálny atrament, posvätný olej, rozličné kamene a bylinky.
Aj pri nich majte na pamäti, že ide o posvätné predmety, ktoré môžete využívať len vy a len počas magických rituálov.
Magická univerzita
(Fur, 18. 11. 2021 11:36)