Jdi na obsah Jdi na menu
 


Nad bytostnou ríšou sa vznáša duchovná ríša. Tak ako

V jemnohmotnom vesmíre žijú duše ľudí po smrti.

V bytostnej ríši žijú veľkí a malí bytostní, bytosti.

V duchovnej ríši žijú duchovia.

 

Obrazek

V najvyššej úrovni duchovnej ríše, žijú tiež dokonalí duchovia, ale iného druhu ako vyvinutí. Na vývoj ducha nepotrebovali vstupovať do hmotnosti. Vďaka vyššej dokonalosti ich zárodku sa sformovali do ľudskej podoby okamžite a ešte aj vo vyššej úrovni. Preto sa nazývajú stvorení duchovia. možno znie zavádzajúco hovoriť o vyššej a nižšej dokonalosti, lebo z hľadiska ľudských pojmov by mala byť len jedna dokonalosť. Vysvetlíme si najprv jej charakteristiku na duchoch v duchovných svetoch. Keď sa duchovné zárodky môžu sformovať ihneď v Duchovnej ríši, znamená to, že sú dokonalé, rovnorodé s dokonalým prostredím. Nedokonalé zárodky musia vstupovať do hmotnosti, ktorá je nedokonalá, teda im rovnorodá, aby sa vyvinuli a sformovali do dokonalej ľudskej osobnosti.

Dokonalý duch, i keď má slobodnú vôľu, si nikdy nevolí cestu pochybnosti, pokrivenia alebo zla. Jeho cítenie, prejavy a činy nie sú kolísaním medzi dobrom a zlom, lebo sú čisté a jasné. Nedokonalý duch si v dôsledku slobodnej vôle často volí aj pochybné cesty, lebo ich chce vyskúšať. Žiaľ, nie vždy sú pre neho poučením. Často ho odvedú od pravého cieľa, i keď si to sám neuvedomuje. Práve pre svoju nedokonalosť sa nemôžu duchovné zárodky ľudských duchov sformovať v duchovnej ríši, lebo zákon rovnorodosti to nepripustí. Nedokonalé sa môže vyvíjať len v nedokonalom prostredí - v hmote. Avšak po dokončení vývoja sa stane ľudský duch dokonalým. Dokonalosť má teda v duchovnom svete rôzne úrovne, stupne, v ktorých ešte existuje vývoj. Všetko v celom stvorení sa stále vyvíja v svojich hraniciach, lebo v ňom vládne zákon pohybu.

Podľa zákona rovnorodosti sa záporné vlastnosti v rodine tiež vykoreňujú v rovnorodom prostredí, priamo v nej, aj za cenu sporov a napätí medzi jej členmi. Medzi dokonalejšími ľuďmi by ich odstránenie nebolo trvalé. Bezkonfliktnosť ešte neznamená aj zmenu. V lepšom prostredí človek jednoducho nemá príležitosť prejaviť svoje negatíva, preto ostávajú iba potlačené a utlmené.

Stvorení duchovia majú v dôsledku svojej vyššej dokonalosti oproti vyvinutým duchom vedúce postavenie v celej duchovnej ríši. Podobne ako prastvorení bytostní sa dostali na vedúce miesta, lebo ich samočinné a okamžité sformovanie prezrádza vyššiu duchovnú kvalitu oproti ostatným. Rešpektovaním tohto zákona tu nemajú problém s autoritami, a preto tu vládne prirodzená úcta a oddanosť.
Stvorení a vyvinutí duchovia sú tie hierarchie, ktoré riadia a hodnotia naše činy a osudy na Zemi a s pomocou bytostných organizujú spravodlivé napĺňanie večných zákonov. Zákony preto pôsobia ako inteligentná sila, lebo ich v niektorých prípadoch riadi inteligencia duchov, inokedy sa uplatňujú samočinne - cez základnú silu. Inteligencia stvorených duchov sa nedá s pozemskou ani len porovnať. Je iba duchovná, bez účasti rozumu, čo jej dáva úplne iný rozlet a nepredstaviteľné schopnosti. Hmotnosť alebo Zem je oproti duchovným svetom to najúbohejšie miesto v stvorení, kde má duch stráviť iba určitú fázu vývoja. Nemá ju preto považovať za cieľovú, ale len za prestupnú stanicu.

Podľa plánu vývoja sa v určitej dobe zrelosti vtelí do najvyspelejšieho národa nejaký stvorený duch ako človek. Svojimi vyššími schopnosťami podporí duchovný vývoj okolia, ktorý bez tejto vyššej pomoci stagnoval a degeneroval.

V duchovnej ríši sa vedie Kniha života, kde je zapísaný pod duchovným menom každý duchovný zárodok, ktorý odchádza na púť do hmotnosti. Riadiaci duchovia sledujú jeho cesty a všemožne mu pomáhajú, aby nezablúdil v hmote a vrátil sa späť do raja ako zrelý duch.

Ako vidieť, náš život na Zemi nie je ponechaný len na nás samých. Máme nad sebou svojich “učiteľov”, “rodičov”, ktorí nás duchovne vedú a pomáhajú nám cez našich strážnych duchov, aby sme úspešne zavŕšili cieľ, za ktorým sme sa vybrali do hmoty - na Zem.

Keďže sa duchovná ríša vznáša zo všetkých spomenutých svetov najvyššie, tak aj duch má medzi ostatnými obyvateľmi svetov najvyššie postavenie. Ako vlastne vyzerajú duchovia? To, čo všeobecne nazývame duchmi, ktorých niektorí citlivci vidia alebo cítia, sú vlastne duše nie duchovia. Človek môže svojím duchovným zrakom vidieť iba do astrálu, ktorý je strednou časťou hrubohmotnosti. Vyspelejší ľudia “dovidia” aj do jemnohmotnosti. Vo sne sa nám takisto zjavujú duše či už živých, alebo mŕtvych ľudí. V spánku totiž vychádza naša duša z tela a putuje v obrovských vzdialenostiach. Nemusíme sa obávať, že sa nevráti, lebo je s telom spojená astrálnou šnúrou, ktorá má akoby nekonečnú dĺžku.

Zákon rovnorodosti zabraňuje, aby človek videl ducha, alebo duchovný svet. Medzi vesmírom a duchovnou ríšou je príliš veľká vzdialenosť. Duch je jemnejšej podstaty než duša, lebo je na rozdiel od nej nehmotný. Vyzerá však podobne, je mužom alebo ženou, no má omnoho krajšiu, žiarivejšiu a dokonalejšiu podobu ako človek, či duša. Vieme už, že duša je jemnohmotná, preto má dlhšiu životnosť ako hrubá hmota, telo, ale raz tiež zanikne. Duch, keďže je nehmotný, nezanikne, je večný.

Ako vlastne vzniká duch a čo má s človekom spoločné? V spodnej úrovni duchovnej ríše sa nachádzajú duchovné zárodky. O ich pôvode si povieme neskôr. Pod vplyvom základnej sily, ktorá tu vyžaruje silnejšie ako vo vesmíre, sa duchovné zárodky prebúdzajú k uvedomeniu - k túžbe po sformovaní sa do duchovnej bytosti. Tak ako zárodok sliepky po dozretí inštinktívne túži byť sliepkou, tak duchovný zárodok túži byť duchovnou bytosťou. Na to, aby sa z dozretého vajíčka vyliahlo kura, treba však vhodné podmienky - vyššiu teplotu. Duchovný zárodok zas naopak, potrebuje väčší chlad, aby sa z neho sformoval duch.

Len čo sa u neho v duchovnej ríši prebudí túžba po vlastnej osobnosti, začne konať podvedome to, čo tento cieľ podporuje, čiže hľadať vhodné podmienky. Dokiaľ sa v ňom neprebudila túžba po živote, ležal nehybne, akoby spal. Až chcenie po vývoji je prvým pohybom ducha. Pod vplyvom zákona pohybu a tiaže začne duchovný zárodok klesať z duchovnej ríše do nižších sfér, aby sa mohol vyvíjať. Zastaví sa na okraji jemnohmotného sveta. V ňom sa za určitých podmienok začne formovať jeho obal, najprv do podoby dieťaťa, ktoré postupne rastie a vyvíja sa v dospelého človeka. Tak sa v jemnohmotnom svete formuje najprv duša do ľudskej podoby, ako obal duchovného zárodku.

Duchovný zárodok v jadre duše ostáva ešte nevyvinutý. Podobne ako z jablka nemôže hneď vyrásť ďalšie jablko, ale najprv strom, tak aj u ľudí sa najprv musí vyvinúť duša, až potom duch. Preto vznikol jemnohmotný svet skôr, aby sa mohli vyvinúť najprv duše. Až po ich vývoji, teda po nadobudnutí ľudskej podoby, vznikla hrubohmotnosť a s ňou aj Zem, kde vstupujú duše do hmotných tiel. Celý hrubohmotný vesmír vznikol na jediný účel - na vývoj duchovných zárodkov. Jemnohmotnosť bola pre jeho vývin iba prechodným štádiom, potrebným na to, aby sa vytvorila duša - obal ducha. Duša je vlastne spojivom, prostredníkom, pomocou ktorého sa duchovný zárodok spojí s telom, aby mohol na Zemi cez neho aktívne pôsobiť, a tým sa vyvíjať. Telo zároveň chráni dušu aj pred drsnými vplyvmi vonkajšieho prostredia.

Spolu s vývojom a dozrievaním planéty dozrieva aj ľudský duch viacerými životmi na Zemi a pobytom v jemnohmotnosti. Vývin ducha sa podobá vývoju orecha. Jeho jadro je najprv malé, beztvaré a mäkké. Až dozrievaním a hrubnutím obalov, vo forme šupy a škrupiny, rastie a tvrdne aj jadro. Po jeho dozretí obaly už nemajú preň význam, rozpadávajú sa. Aj duchovný zárodok rastie a dozrieva pod svojimi obalmi čiže dušou a telom. Duch po dosiahnutí zrelosti sa stane večnou a vedomou osobnosťou v ľudskej podobe, preto už obaly - telo a dušu - nepotrebuje. Slúžili mu iba ako odev ducha v príslušných úrovniach, aby ho chránili a podporovali vo vývoji. Duchovný zárodok sa teda postupne mení na vyvinutého ducha. Tento názov vyjadruje, že vývinom dospieval vo vedomú osobnosť. Podobne sa vyvíjajú aj malí bytostní - postupne nie okamžite. Nemajú ducha ani telo, majú iba dušu a bytostné jadro.
V duchovnej ríši, v jej strednej časti, ktorá sa nazýva “raj” alebo, podľa Biblie, “Božie kráľovstvo”, žije vyvinutý duch, ako mužská alebo ženská osobnosť. V raji už neexistuje zlo a nedokonalosť ako v hmotných svetoch. Tu vládne iba krása, láska, dobro, spravodlivosť, ale nie nečinnosť. Zákon pohybu platí pre všetky úrovne stvorenia. Blaženosť duchov nespočíva v nečinnosti, lež v radostnej, tvorivej a dobre zorganizovanej aktivite. Zmyslom života vyvinutých duchov je okrem iného pomáhať aj ostatným, zatiaľ nevyvinutým duchom - ľuďom v hmotnosti, aby ukončili včas svoj vývoj a vrátili sa ako zrelí duchovia do svojho domova. Táto pomoc je nutná, čo si vysvetlíme neskôr.

Vyvinutí duchovia z raja nemôžu pomáhať v hmotnosti priamo, lebo zákon rovnorodosti tomu zabraňuje. Napriek tomu má každý človek svojho najvyššieho duchovného vodcu v duchovnej ríši. Ten na človeka môže pôsobiť iba cez prostredníkov v bytostnom kruhu a v jemnohmotnosti a tí napokon cez strážneho ducha.

V raji žijú deti rozličného veku, no nerodia sa tu ako na Zemi, nemajú svojich rodičov, patria všetkým. Vznikli takisto z duchovných zárodkov, sformovali sa však ihneď v tejto úrovni ako deti. Nemusia klesať za vývojom do hmotnosti, lebo sú ihneď dokonalé. Avšak chýba im zrelosť, ktorú získajú postupne v styku s dokonalými duchmi. A tak je život v raji pestrý: sú tam mužskí, ženskí aj detskí duchovia a každý sa tam môže aj citovo realizovať. Všetci duchovia sú nejakým spôsobom aktívni. Únava a prepracovanosť v raji neexistujú, lebo sú iba prejavom hmoty. Radosť zo života a neustálej činnosti zapríčiňuje aj to, že je tu stále deň, jasnejší ako na Zemi. Po tme a zle tu niet ani stopy.

Približnou napodobeninou raja sú vyššie úrovne jemnohmotného sveta. Je to ďalší zákon, podľa ktorého sa každý nižší svet utvára napodobňovaním sveta nad ním. Napodobenina však nikdy nemôže byť rovnaká s originálom. Nižší svet, tým že je vždy hutnejší, je nedokonalejší a nedokáže vytvoriť rovnaké, iba podobné. Život na Zemi je zas kópiou jemnohmotného sveta. Mnoho ľudí si myslí, že astrál je napodobeninou Zeme, lebo tam vidia kostoly, školy, mestá, aké sú na Zemi. V skutočnosti je to naopak, na Zemi napodobňujeme astrál. Jeho obraz nosíme v svojom podvedomí, lebo sme v ňom žili ako duše pred narodením.

Kvôli názornosti si porovnajme rozdiely v dokonalosti v raji a na Zemi. V raji sú tiež kvety, no ich dokonalosť spočíva v krajších a väčších tvaroch, v pestrejších farbách a výraznejších vôňach. Zvončeky tam naozaj zvonia v prekrásnych tónoch a mnohé kvety slúžia ako nádoby lahodných nápojov. Opis oblečenia duchov, krása ich príbytkov by vyznel ako fantázia, rojčenie, rozprávka, ktorá sa v ľudských pojmoch ani nedá dokonale vyjadriť a predstaviť. Človek si môže predstaviť len to, čo už zažil, alebo čo je rovnorodé, podobné jeho predstavám. Keďže raj je o niekoľko stupňov vyššie, ako žije človek, nemôže si vytvoriť predstavu o jeho dokonalosti, lebo naša reč na to ani nemá pojmy.
V najvyššej úrovni duchovnej ríše, žijú tiež dokonalí duchovia, ale iného druhu ako vyvinutí. Na vývoj ducha nepotrebovali vstupovať do hmotnosti. Vďaka vyššej dokonalosti ich zárodku sa sformovali do ľudskej podoby okamžite a ešte aj vo vyššej úrovni. Preto sa nazývajú stvorení duchovia. možno znie zavádzajúco hovoriť o vyššej a nižšej dokonalosti, lebo z hľadiska ľudských pojmov by mala byť len jedna dokonalosť. Vysvetlíme si najprv jej charakteristiku na duchoch v duchovných svetoch. Keď sa duchovné zárodky môžu sformovať ihneď v Duchovnej ríši, znamená to, že sú dokonalé, rovnorodé s dokonalým prostredím. Nedokonalé zárodky musia vstupovať do hmotnosti, ktorá je nedokonalá, teda im rovnorodá, aby sa vyvinuli a sformovali do dokonalej ľudskej osobnosti.

Dokonalý duch, i keď má slobodnú vôľu, si nikdy nevolí cestu pochybnosti, pokrivenia alebo zla. Jeho cítenie, prejavy a činy nie sú kolísaním medzi dobrom a zlom, lebo sú čisté a jasné. Nedokonalý duch si v dôsledku slobodnej vôle často volí aj pochybné cesty, lebo ich chce vyskúšať. Žiaľ, nie vždy sú pre neho poučením. Často ho odvedú od pravého cieľa, i keď si to sám neuvedomuje. Práve pre svoju nedokonalosť sa nemôžu duchovné zárodky ľudských duchov sformovať v duchovnej ríši, lebo zákon rovnorodosti to nepripustí. Nedokonalé sa môže vyvíjať len v nedokonalom prostredí - v hmote. Avšak po dokončení vývoja sa stane ľudský duch dokonalým. Dokonalosť má teda v duchovnom svete rôzne úrovne, stupne, v ktorých ešte existuje vývoj. Všetko v celom stvorení sa stále vyvíja v svojich hraniciach, lebo v ňom vládne zákon pohybu.

Podľa zákona rovnorodosti sa záporné vlastnosti v rodine tiež vykoreňujú v rovnorodom prostredí, priamo v nej, aj za cenu sporov a napätí medzi jej členmi. Medzi dokonalejšími ľuďmi by ich odstránenie nebolo trvalé. Bezkonfliktnosť ešte neznamená aj zmenu. V lepšom prostredí človek jednoducho nemá príležitosť prejaviť svoje negatíva, preto ostávajú iba potlačené a utlmené.

Stvorení duchovia majú v dôsledku svojej vyššej dokonalosti oproti vyvinutým duchom vedúce postavenie v celej duchovnej ríši. Podobne ako prastvorení bytostní sa dostali na vedúce miesta, lebo ich samočinné a okamžité sformovanie prezrádza vyššiu duchovnú kvalitu oproti ostatným. Rešpektovaním tohto zákona tu nemajú problém s autoritami, a preto tu vládne prirodzená úcta a oddanosť.
Stvorení a vyvinutí duchovia sú tie hierarchie, ktoré riadia a hodnotia naše činy a osudy na Zemi a s pomocou bytostných organizujú spravodlivé napĺňanie večných zákonov. Zákony preto pôsobia ako inteligentná sila, lebo ich v niektorých prípadoch riadi inteligencia duchov, inokedy sa uplatňujú samočinne - cez základnú silu. Inteligencia stvorených duchov sa nedá s pozemskou ani len porovnať. Je iba duchovná, bez účasti rozumu, čo jej dáva úplne iný rozlet a nepredstaviteľné schopnosti. Hmotnosť alebo Zem je oproti duchovným svetom to najúbohejšie miesto v stvorení, kde má duch stráviť iba určitú fázu vývoja. Nemá ju preto považovať za cieľovú, ale len za prestupnú stanicu.

Podľa plánu vývoja sa v určitej dobe zrelosti vtelí do najvyspelejšieho národa nejaký stvorený duch ako človek. Svojimi vyššími schopnosťami podporí duchovný vývoj okolia, ktorý bez tejto vyššej pomoci stagnoval a degeneroval.

V duchovnej ríši sa vedie Kniha života, kde je zapísaný pod duchovným menom každý duchovný zárodok, ktorý odchádza na púť do hmotnosti. Riadiaci duchovia sledujú jeho cesty a všemožne mu pomáhajú, aby nezablúdil v hmote a vrátil sa späť do raja ako zrelý duch.

Ako vidieť, náš život na Zemi nie je ponechaný len na nás samých. Máme nad sebou svojich “učiteľov”, “rodičov”, ktorí nás duchovne vedú a pomáhajú nám cez našich strážnych duchov, aby sme úspešne zavŕšili cieľ, za ktorým sme sa vybrali do hmoty - na Zem.


 

každý svet je inej podstaty, aj duchovná ríša je úplne iného druhu než svety pod ňou. Je nehmotná, a preto večná, nepodlieha starnutiu ani rozkladu. Už jej názov prezrádza, že v nej žijú duchovia. Aby sme lepšie pochopili ich podstatu a ich postavenie v stvorení, zopakujeme si, akí obyvatelia žijú v jednotlivých svetoch pod nimi obr.


V hrubohmotnom vesmíre žijú na mnohých planétach ľudia.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Re: dejavous

(Mirka, 4. 5. 2018 16:06)

Mne sa stava vela veci, aj ked tomu nerozumiem a neviem si to vysvetliť. Stava sa mi ze sny sa mi plnia mam intuíciu ze sa nieco stane, pociťujem take zvlastne veci .strasne ma to zaujima len neviem co a ako co stym.

dejavous

(Nataly, 22. 2. 2016 11:45)

mne sa casto stava to, ze nieco normalne robim a zrazu si pomyslin, ze toto do detailu sa mi uz raz stalo ale pritom som tam na tom konkretnom mieste nikdy nebola alebo som nejaky film nikdy nevidela a ked ho prvykrat pozeram, zrazu vidim nejaky moment z toho filmu a poviem si ze ako to ze si to pamatam ked som ten fim v zivote nevidela. Vtedy je to dost zvlastny pocit. Vola sa to dejavous(cita sa to:dežaví)
Kto toto podobne zaziva napiste to tu nech viem lebo chcem vediat vas osobny nazor

Re: dejavous

(Barbora, 10. 1. 2017 16:29)

Aj mne sa to stáva celkom často ale nie pri filmoch ale väčšinou pri takých obyčajných situáciách prebieha to tak že napr. skupinka spolužiakov sa začne o niečom rozprávať v tom príde učitelka a niečo od nich chce a ja mám vtedy pocit že tento moment som už prežila ale keď sa snažím spomenúť si kedy sa to už stalo nikdy si nespomeniem a potom z toho mám taký zvláštny pocit...

Re: dejavous

(Vika, 8. 4. 2017 15:30)

Aj ja mávam niekedy pocit že som už niečo také robila alebo videla a pritom to robím prvý krát

Re: dejavous

(Mirka, 4. 5. 2018 16:02)

Ahoj, presne toto mam aj ja. Niekedy skoro stale sa mi stava ze sa to uz stalo vidim to ten pocit ze toto sa sa uz stalo len je to iný den ale vsetko to iste a dosť casto sa to opakuje

Prozba

(L, 14. 7. 2017 21:21)

Pomoc

Ahojteee

(Naty, 5. 6. 2017 12:20)

ahojte.uz strasne dlho som tu nepisala. zvykla som tu pisat o roznych cudnych veciach ktore sa stali mne alebo mojim kamarátom a spajam ich s duchmi. vacsinou sa vam tieto pribehy pacili a pytali ste si dalsie. nuz konecne mam viac casu a mozem znovu zacat pisat. taktiez rada vymyslam rozne strasidelne pribehy stavane na skutocnych udalostiach. som proste clovek ktorého zaujimaju veci medzi nebom a zemou. ak teda mate zaujem o to aby som sa s vami o nejaky pribeh podelila, urcite mi tu napiste nech viem...ak by sa vam pribehy pacili tak zvazujem aj vytvorenie web stranky ktora bude suvisiet s týmito vecami. kazdopadne chcem pocut vas nazor tak mi prosiiiim odpiste. ahojteeee

dotyky

(Sabina, 24. 4. 2012 5:56)

chcela by som sa opýtať či je možné že som cítila dotyky ako by ma niekto hladkal a dokonca som mala pocit že ma aj prikrýval perinou. dokonca niekedy keď som v polospánku tak mám pocit ako by som nevedela pohnúť telom, ako by ma niekto držal. je možné že je to nejaký duch? deje sa mi to posledných asi 5 mesiacov...a väčšinou tak raz-dvakrát do mesiaca...
ďakujem

Re: dotyky

(jano, 14. 1. 2013 9:31)

To by som aj ja rád zistil mne sa stalo to iste a naposledy som videl aj nejake obrysi postavi a tiez sa nemozem pohnut a citim trochu strach ale ked to pominie tak citim uvolnenie a strach opadne zaujmalo by ma co to je lebo uz sa mi to stalo piaty krat

Re: Re: dotyky

(duchhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhhh, 25. 1. 2017 1:26)

Jaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa tuchyňa hhh

Re: dotyky

(je to tak, 5. 2. 2013 2:46)

je to tak je to nekdo kdo ta mal rad a zomrel a nevi neit cestu na druhy svet kvoly tvojej laske, može to byt aj niekto s tvojej rodiny , priklad mne sa stale pryhovara moj psyk Ajax a moje krasne kočičky niekedy su už nastvane zato že som dopustil to že sa im prihodila zla vec ktoru bohu zial neprežili , skončili v rukach hnusneho hajzla ktory ich tu stale zabyja a neviem prist nato kto ras ma moj ja nevim ale mislel som že naozaj ma zabyje byl na dvore a počul som ako prisiel do chodby a vrčala funal a nakoniec sa otvoryly dvere na mojej izbe a on tam nebol zmizol a od vtedy sa nechce stretnut zoči voči stale sa vyhyba počujem ho chodiť a stražit ale ako vydem na dvor tak uteče a vieš prečo ,boji sa že by my mohol ublyžyť moje kpčičky stale behaju po dome hlavne ked je klut je ich počuť ale nesmieš sa bať musyš nadviazať kontakt a oni ti ukažu cestu duch či človeka alebo zvieratka to je jedno chcu to iste ked ich niekto zabyl chcu sa cez nas pomstit a ked su zamilovany tak chcu jedno naposledy sa rozlučiť ked mi odpišeš zverym sa ti z celymy skusenostami čo mam majsa a hlavu hore

Re: Re: dotyky

(pravopis, 26. 2. 2013 10:42)

ty máš prosím ťa koľko rokov?
zabyja
kvoly
musyš
celymy
ublyžyť
toto je čo ???

Re: Re: Re: dotyky

(Nika, 20. 2. 2014 12:39)

Ako kazdy hned s vysmechom a pohrdanim v hlase utoci na toho kto robi chyby..nie vsetci sme dokonali..ty nevies preco ma clovek problemy s gramatikou ci je to chorobou, ci nemal zazemie na ucenie, ci ma len slabsie nadanie ako ty. Preto nebud nevrazivy, lebo nevies ci sa nahodou neposmievas cloveku ktory je dobrak od kosti.

Re: Re: Re: Re: dotyky

(naty, 22. 2. 2016 12:12)

mas absolutnu pravdu Nika

Re: Re: dotyky

(Naty, 22. 2. 2016 12:01)

mne sa deje nieco podobne pretoze raz ked krsnej mojho tatina zomrel pes zacali sa mi stavat cudne veci:mala som toho psa rada a stale za mnou behal a ked zomrel pochovali sme ho a raz ked som sedela pri jeho hrobe tak som ho uvidela a vizeral tak isto lenze bol biely. Obehol okolo mna jedno koliesko a rozplynul sa. Odvtedy ho vidim stale castejsie a uz nemusim byt ani pri jeho hrobe aby som ho videla
Najprv som sa z jeho nastev tesila ale teraz ma to desi lebo chcem aby mal svoj pokoj
Raz som sa zanho aj modlila a 2 mesiace som ho nevidela a tesila som sa ze to zabralo ale potom ku mne zase zacal chodit a teraz uz ma nenastivil tyzden takze uvidim a ked ku mne pride tak uz o tom budem musiet niekomu okrem tejto stranky povedat ale ak chcete napisem sem ako to dopadlo

Re: dotyky

(Nataly, 22. 2. 2016 11:48)

Nezomrel Ti niekto blizky? Ak ano tak to moze byt on. A aj mne sa stava nieco podobne. Odpis prosim Ta

Re: dotyky

(Skutočne znepokojujuce, 20. 3. 2016 12:00)

Nehybnosť , obrysy = Spanková paraliza

Re: dotyky

(Patrik, 28. 2. 2017 14:20)

Je dosť možné že sa nejedná o ducha, ale o spánkvú paralízu. Ide o to, že sa zobudíš ale ešte spíš ale neuvedomuješ si to. Keďže ešte spíš ale "si hore" tvoj mozog sa ešte správa ako keby spal. Nemôžeš sa pohnúť,rozprávať ani kričať... až po chvíli to prejde. Aj mne sa to už stalo takže viem čo prežívaš. Prečítaj si o tom viac

dobry

(ada, 5. 4. 2010 13:28)

dobry je kruh 2

Re: dobry

(Carloty, 7. 2. 2017 18:00)

Mna strasi jeden duch
.