Jdi na obsah Jdi na menu
 


 ObrazekSatanizmus je zvláštny fenomén, ktorého hlavnou črtou je mnohotvárnosť. Satanisti majú veľmi málo spoločných znakov, nemajú ani jednotnú posvätnú knihu, či vodcu, často nemajú dokonca ani spoločnú vieru v existenciu Satana. Jediné, čo ich skutočne spája, je protest a vzdor vyjadrovaný pomocou jeho symbolu. Zakladateľa, ústredie, ani všeobecne prijímanú vieroučnú literatúru Satanizmus nemá a počet stúpencov tiež nie je známy. Tvoria ho na sebe nezávislé skupiny, medzi ktorými nemusí existovať žiadna spolupráca, komunikácia alebo vzájomné uznanie. Jedná sa o neškodných pubertálnych exhibicionistov, až po masových vrahov.

 Satan je postavou židovskej a kresťanskej viery, kde vystupuje ako odporca Boha. Vzdor, ktorý vyjadruje táto postava je teda namierený proti istému aspektu kresťanského náboženstva. Môže ísť o protest proti cirkvi, morálke založenej na tomto náboženstve alebo protest proti kresťanským hodnotám ako takým.
 Korene Satanizmu nájdeme už v staroveku. Išlo o prejavy ľudového liečiteľstva, ktoré sa stalo podstatou a inšpiráciou tajného elitárskeho náboženstva – ezoterizmu. Čarodejnícky typ Satanizmu dosiahol vrchol za vlády Ľudovíta XIV. vo Francúzsku a tiež v Anglicku. Práve tu Gerald Gardner založil hnutie WIC CA, ktoré združovalo ľudí zaujímajúcich sa o predkresťanské náboženstvá. Stále pretrvával v podobe ezoterickej tradície, ktorej najvýznamnejší predstaviteľ, pokladaný za zakladateľa novodobého Satanizmu bol anglický spisovateľ Aleister Crowley, autor spisov s okultnou tematikou. Jeho učenie sa dá formulovať slovami: „Rob, čo chceš, to je celý zákon.“ V 60.ych rokoch sa v Spojených štátoch preslávil Crowleyho nasledovník Anton Szandor Lavey, autor Satanskej biblie a zakladateľ Prvej cirkvi Satanovej. Obrovské nebezpečenstvo preukázal nábožensky motivovaný satanistický čin v podobe rituálnej hromadnej vraždy siedmich ľudí (medzi ktorými bola aj herečka Sharon Tateová), ktorú inicioval roku 1969 Charles Manson. Cirkev Satanova má svoju najbližšiu pobočku v Brne a vedie ju člen kapely Root, Jiří Valtr.
Poznáme 3 skupiny satanistov.
 

 

 Prvú tvoria ľudia uctievajúci Satana ako reálne existujúcu duchovnú bytosť. Vzývajú ho a veria, že im odpovedá, dáva im silu a vedie ich v najrôznejších životných situáciách. Vykonávajú rituály vrátane krvavých obetí zvierat. Často sa jedná o psychicky narušených ľudí neschopných čeliť zlu na tomto svete inak než sa mu vlastne pripojiť a identifikovať sa s ním. Niekedy bývajú vnútorne poznamenaní konkrétnou negatívnou skúsenosťou s kresťanstvom.

 Ďaleko viac je však satanistov, ktorí protestujú proti kresťanskej morálke a v Satana ako duchovnú bytosť ani neveria. Kresťanskú morálku považujú za pokryteckú, slabošskú a škodlivú. Hlásajú vieru v človeka, ktorý nie je spútaný žiadnymi obmedzeniami, žije volne – pokiaľ vyslovene neškodí, je mu všetko dovolené. Proti solidarite stavajú egoizmus, proti odpúšťaniu odplatu, proti spoločenským normám prírodu a boj o prežitie. Satan je teda pre nich symbolom voľnosti, prirodzenosti a všetkého pokroku. Tento typ Satanizmu často nachádza odozvu v intelektuálnych kruhoch.

 Tretí typ Satanizmu tvoria predovšetkým mladí ľudia zúčastňujúci sa na tvorbe novej kultúry, Obrazekktorá zavrhuje tradičné hodnoty krásy, dobra, života a podobne. Zatiaľ čo náboženskí satanisti v Satana veria a antimorálni často neveria, antikulrúrni o ňom niekedy ani neuvažujú. No spoločenstvo iných satanistov im dodáva pocit sily a bezpečia. Svoju oddanosť viere, vlastne svojej skupine preukazujú kriminálnymi alebo vandalskými činmi. Chcú hlavne čo najviac šokovať a dráždiť svoje okolie. Často sa im to pomocou odevu, účesu či typických satanských symbolov darí.

 Medzi symbolmi Satanizmu je najobľúbenejší pentagram obrátený špicom nadol, niekedy s dokreslenou tvárou capa, ktorý symbolizuje židovské obetné zviera, vyhnané za hriechy na púšť. Častým symbolom je aj číslo 666, prevzaté z Biblie, bola to tajná šifra, používaná za cisára Nerona, prenasledovateľa kresťanov.
Najlepšou prevenciou Satanizmu je pozitívna životná filozofia, ktorá nedáva priestor nude a negatívnym myšlienkam. Satanizmus ako taký je totiž len vrchol ľadovca. Otázka prečo sa v duši objavil taký ohromný vzdor a hnev, odpor a negácia, je dôležitejšia než samy satanistické prejavy.

 

 1) Satan znamená ukájanie chúťok, nie odriekanie si.
 2) Satan znamená žijúcu existenciu, nie vymyslené spiritualné kecy.
 3) Satan znamená nepoškvrnenú múdrosť, nie pokrytecky sebaklam.

 4) Satan znamená láskavosť k tým, ktorý si ju zaslúžia, nie lásku vyplytvanú na nevdačníkov.
 5) Satan znamená pomstu, nie nastavenie druhej tváre.
 6) Satan znamená zodpovednosť voči zodpovedným, nie starosť o psychických upírov.
 7) Satan znamená človek ako obyčajné zviera, niekedy lepšie, ale častejšie však horšie ako tie, ktoré chodia poštyroch. Človeka, ktorý sa vdaka božskému, duchovnému a intelektuálnemu vývoju stal najzákernejším zvieraťom..
 8) Satan znamená všetky tzv. hriechy, pretože vedú k fyzickému, mentálnemu nebo emocionálnemu uspokojeniu.
 9) Satan je najlepším priateľom, akého key cirkev mala, pretože ju po celé tie roky pomáhal udržovať.