Mystická stránka

v každom z nás
Už nejaký čas sa zujímam o diabla. Často som ho vinil za zlé veci, ktoré sa stali v mojom živote a vo svete okolo mňa. Predstavoval som si ho ako niekoho, koho sa treba báť, ale zároveň jeho moc nado mnou bola podriadená mojej slobodnej vôli. Veríte v niečo podobné ?
Asi nebudete prekvapení, keď vám poviem, že koncept diabla je veľmi podobný všade na svete a poznajú ho takmer všetky kultúry posledných tisícročí. Dokonca aj ľudia, ktorí nemajú jasnú predstavu o Bohu, alebo vieru v nebo a peklo, majú v sebe zakorenenú vieru v niečo ako personifikovaného pána zla.
Pozývam vás na dobrodružný výlet odhaľujúci pôvod diabla. Je ale na vašej zodpovednosti, aké ponaučenie si z neho zoberiete. Môžete ho brať ako fikciu, ktorou nie je, alebo ho prijať ako ďalší čudný príbeh z internetu, čo je spôsob, akým ho budem prezentovať. A treťou možnosťou je, že budete dosť zvedaví a overíte si, či to, čo vám poviem má v sebe kus pravdy. A keť urobíte tento objav, možno si budete priať, aby ste tento príbeh vôbec nečítali.
Ak ste pripravení, začnem s úryvkom z toho, čo mnohí považujú za najstaršiu knihu. V pôvodnej Genezis, kapitola 6, je nasledujúca pasáž:
The sons of God saw the daughters of man, and
that they were good; and they took them for wives,
all of which they chose...
The Nefilim were upon the earth in those days,
and thereafter also, when the sons of the gods
cohabited with the daughters of Adam, and
they bore children unto them. They were the might ones
of eternity - the people of the shem.

Synovia Boží videli dcéry človeka, a
to, že boli dobré; a vzali si ich za ženy,
všetky, ktoré chceli ...

Nefilim-ovia boli na zemi v týchto dňoch,
i v ďalších, keď synovia bohov
žili s dcérami Adamovými a
splodili s nimi deti. Oni boli mocní
na veky - národ shemský.
Keď sa pozriete do modernej Biblie, zistíte, že táto pôvodná pasáž bola skrátená na frázu "Na zemi boli obri" , zatiaľ čo iné preklady nechali výraz nefilim(ovia) nezmenený. Hebrejský originál (N. F. L.)
(židovské písmo nezaznamenávalo samohlásky, čo je dôvodom pre mnohé skomoleniny v neskorších prekladoch z hebrejčiny - pozn. prekl.) tohto slova znamená doslovne "byť zvrhnutý dole" . Ale aby sme získali detailneiší pohľad na to, kto boli nefilimovia a odkiaľ pochádzali, musíme zájsť ďalej ako po knihu Genezis, do časov, o ktorých sa mnohí neučili ani v škole, ani sa onich nedozvedeli inde. (možno v Amerike. U nás má o Babylone každý aspoň základnú predstavu - pozn. prekl.)
Pravda o nefilimoch je známa už veľa rokov. Začiatkom nášho storočia, sa archeológovia prekopávali cez hromady rozvalín na mieste zvanom Nippur v dnešnom Iraku. Ako hrabali stále hlbšie hľadajúc kamenné artefakty, vynášali celé hromady malých hlinených úlomkov, ktoré vyzerali ako rozbitá keramika, zdobená vzormi zloženými z krátkych rovných čiarok. Bezstarostne ich odnášali na kopy a považovali ich za nepríjemnú prekážku výkopových prác. Na tomto mieste boli kamenné nálezy zriedkavé, ale predsa sa našiel jeden, ktorý archeológov doslova omráčil. Podobne ako známa Rosettská doska, ktorá mala na sebe nápisy po grécky a v egyptských hieroglyfoch,nippurský kameň mal na sebe vyrité nápisy v starej mezopotámštine a zároveň aj riadky tých istých vzorov, ktoré zdobili hlinené úlomky. Uvedomili si, že úlomky neboli bezcennou keramikou, ale že boli časťou obrovskej knižnice, spísanej na hlinených tabuľkách v najstaršom známom jazyku na svete.
Preklad zvláštneho písma nebol ľahký, ale húževnatosť zvíťazila, aarcheológovia zažili druhé veľké prekvapenie. Tabuľka písaná v tomto jazyku, známom ako klinové písmo popisovala knižnicu ako "veľmi starú" a prisudzovala jej zozbieranie Mezopotámskemu kráľovi Ashurbanipalovi, ktorý žil približne pred 3000 rokmi. V tejto venovacej tabuľke Ashurbanipal tvrdil, že rozumel rôznym starým jazykom, vrátane "starých nápisov spred veľkej potopy." Ale pred tým, než začneme porovnávať s biblickými príbehmi z Genezis, musíme si vypočuť zbytok toho, čo sa našlo.
Pôvod diabla ...
v každom z nás
Na nálezisku v Nippure sa to začalo hemžiť najrôznešími skupinami archeológov podporovanými univerzutami po celom svete. Teraz, keď už vedeli, aký význam majú hromady črepov, začali ich zbierať a odnášať do rôznych krajín na výskum. Malé úlomky sa museli najprv pozorne zložiť dohromady, aby ich bolo možné prečítať a často sa stávalo, že chýbajúci kus sa nachádzal v zbierke iného múzea alebo univerzity. Aj tak sa ale podarilo dosiahnuť veľké pokroky v skladaní hlavne udiel, ktoré sa našli vo viacerých kópiách a takmer úplné. Ale podstata a obsah nálezu boli veľmi znepokojujúce.
Ashurbanipal zozbieral a preložil literatúru z čias svojej dávnej histórie. Ako ďaleko späť v šase je "veľmi stará" pre kráľa, ktorý žil pred 3000 rokmi ? Konzervatívne odhady datujú vznik mnohých diel do do doby pred ich napísaním, približne pred rok 10 000 pred n.l., pretože sú písane v rytmickom verši, aby sa ľahšie učili naspamäť. Táto knižnica nám preto ponúka jedinečný pohľad na minulosť človeka. Ale našlo sa v nej veľa prekvapení.
Počas viac ako tisícročia približne pred 5000 rokmi existovala jedna dominantná a nemenná predstava, ktorú bu sme dnes mohli nazývat vierou. V týchto časoch viera a kultúra boli to isté. Ľudia chápali svojich vodcov a vládcov ako niekoho, kto bol v úzkom kontakte s "bohmi", ktorí mali spoločný názov Anunaki. Rastúci slvník slov a výrazov, ktorý sa postupne vytváral z preložených Nippurských úlomkov rýchlo ukázal, že sa jedná o čosi výnimočné. Že meno "bohov" sa skladalo z výrazov "Anu" - nebo a "ki" - zem. V doslovnom preklade "bohovia" boli "tí, čo prišli z neba na zem."
Prekvapujúci počet básní, príbehov a historických záznamov rozprával jasný príbeh, bez obvyklého symbolizmu a bez mýliacich metafor. Fakty boli tam, na hlinených tabuľkách, prístupné každému, kto ich chcel čítať. Čo je ale veľmi podivné ich prekladanie do dnešných jazykov prebieha veľmi tajnostkársky a skryto. Dokonca aj dnes, keď sa povie "starodávna kultúra", predstavíme si Egypt - nie mezopotámiu. Bohatstvo detailov, a koherentný príbeh Nippurskej knižnice tabuliek s klinovým písmom je nesporne jedným z najväčších archeologických objavov vôbec, a predsa je roky úspešne zahmlievaný a tajený pred zrakom verejnosti. Prečo ?

Tu je to, čo, vám nebolo prezradené. Jedno konkrétne dielo, zvané Enumma Elish popisuje usporiadanie slnečnej sústavy v časoch, keď sa značne líšila od toho, ako ju poznáme dnes. Tento mladý systém mal Zem (zvanú Tiamut) a mesiac, ako aj ostatné sesterské planéty. Príbeh rozpráva o nájazdníckej planéte, ktorá vstúpi do systému a poruší gravitáciu, čo spôsobí rozdrobenie jednej planéty na pásmo asteroidov, zatiaľ čo iná je vrhnutá na eliptickú dráhu so slnečným rokom zvaným "shar", ktorý trvá približne 3600 pozemských rokov. Toto konkrétne dielo bolo pravdepodobne jedným zo základných diel, ktoré sa vtedy učili spamäti a prepisovali ho. Našlo sa neskôr na rôznych náleziskách v Iraku.
Dielo s názvom Atra Hasis je asi najšokujúcejšie. Tento text popisuje Anunaki-ov ako národ pochádzajúci z onej planéty s eliptickou obežnou dráhou, zvanej Nibiru. Planéta asi trpela nejakým druhom poškodenia atmoséry a vyslala na Zem skupinu prospektorov, aby tu hľadali istý kov - zlato. Zlato na zemi ťažili Igigi-ovia, ktorí predstavovali nižšiu formu Anunaki-ov. Atra Hasis začína vo chvíli, keď sa Igigi-ovia sťažujú na únavu a ťažkosti, ktoré majú pri tejto fyzicky náročnej práci. When the gods instead of man
Did the work, bore the loads,
The gods' load was too great,
The work too hard, the trouble too much,
The great Anunnaki made the Igigi
Carry the workload sevenfold.
Keď bohovia miesto ľudí
konali prácu, vláčili bremená
ich náklad bol ťažký,
práca príliš namáhava, a ťažkostí veľa,
Veľki Anunaki-ovia prikázali Igigi-om
Niesť sedemnásobné bremeno.

Keď Igigi-ovia prosili vodcu expedície o úľavu v ich práci, An (otcovská postava a najväčší vodca), a jeho dvaja synovia, Enki a Enlil usporiadali poradu. Text popisuje tieto udalosti tak, ako keby hrozila vzbura. Enki ale dostáva nápad.
Why are we blaming them?
Their work was too hard, their trouble was too much.
Every day the earth resounded.
The warning signal was loud enough, we kept hearing the noise.
There is [.-pieces missing- ]
Ninhursag the womb-goddess is present
Let her create a mortal man
So that he may bear the yoke
So that he may bear the yoke, the work of Enlil,
Let man bear the load of the gods!
[.-pieces missing-.]
Belet-ili the womb-goddess is present,
Let the womb-goddess create offspring,
And let man bear the load of the gods!"

Prečo ich viníme ?
Ich práca je ťažká, ich trápenie je veľké.
Každý deň sa zem ozýva dunením.
Varovný signál bol dosť hlasný, stále sme počúvali ten hluk.
Je tam ... [ - kus chýba - ]
Ninhursag, bohy\a-lono je tu
nech stvorí smrteľného človeka
aby mohol niesť mech so zemou
aby mohol niesť mech, prácu Enlila.
Nech človek nesie bremeno bohov !

Príbeh pokračuje tým, ako Ninhursag - ženské pohlavie Anunaki-ov vytvorí zmenený hybrid použijúc pri tom materiál z jedného z Anunaki-ov a z pozemského "zvieraťa" - primitívneho človeka. Anunaki-ovia teraz mali inteligentného pracovníka pre svoju ťažbu. Čoskoro boli tieto prototypy človeka ("A-dam" znamená niečo ako "duplikovaný" plus "človek") prispôsobované špecifickým úlohám - včetne verzie s drobnými, jemnými črtami, používanej Anunaki-ami ako domáca slúžka.
Atra Hasis ďalej rozpráva, o tom, ako práve tento "jemný typ", ktorý viac pripomínal samotných Anunaki-ov, ich priťahoval a obcoval s nimi. A boli to títo "obri na zemi", ktorých pripomína kniha Genezis.
Kniha Genezis ukrýva viacero odkazov na tento starší príbeh. Ninhursag, ktorá vytvorila prvých "múdrejších ľudí" požívala veľkú úctu od anunaki-ov a dostala titul "Nin-ti" alebo "Pani života" Keďže stará Hebrejčina má viacero významov pre slovo "ti", vrátane významov "rebro" a "život", stalo sa to , že keď Nin-ti vytvorila evu, vznikol chybný príbeh o prvej žene stvorenej z adamovho rebra.
A kde má v tomto príbehu svoje miesto diabol ?

Aby sme skutočne pochopili diablov pôvod, musíme sa pokúsiť pochopiť kultúru starých Sumerov, ktorí žili v Mezopotámií. Je to úrodná a dobre zavlažovaná zem medzi riekami Eufrat a Tigris v dnešnom Iraku. Sumerská civilizácia predstavuje pre historikov skutočnú záhadu.
Sumeri boli ľudia so širokými hlavami, fyzicky aj jazykovo odlišní od všetkých okolitých kmeňov, ktoré tam žili pred nimialebo po nich. Ich príchod do mezopotámie bol takmer okamžitý - ako keby sa vynorili odnikiaľ. Ale čo je na ich civilizácii zarázajúcejšie - od samého počiatku mali vládu, vysoko organizovanú vieru, školy, v ktorých sa vyučovala matematika, systém zdravotníctva a vysoko vyvinuté zručnosti v staviteľstve. A navyše - vedeli čítať a písať ! Pokiaľ vieme - boli prví. Odkiaľ prišli ?
Jedna z možných stôp je v jednom z ich najstarších mýtov, ktorý sa odohráva na ostrove zvanom Tilmun. Historici tvrdia, že ide pravdepodobne o ostrov Bahrain v p Perzskom zálive.Je to legenda o bohu, Oannessovi, ktorý bol napoly človek a napoly ryba, ktorý prišiel zo "základov sveta" (tvorených nebom a morom), aby dal ľuďom kultúru a vzdelanie. Okrem "základov sveta" bola ešte pevná zem a podsvetie. Ale najznámejšou zo sumerských legiend je iste Epos o Gilgamešovi.
Epos o Gilgamešovi poznáme z jeho roztrieštených zvyškov, nájdených na viacerých rôznych miestach. V niektorých častiach sveta musel byť tak populárny, ako je Biblia populárna dnes. V jeho úplnej podobe bol zapísaný na 12 tabuľkách v akkadskom písme a našiel sa v starom Hititskom hlavnom meste známom ako Boghazkoi. Vieme tiež, že Gilgameš bol skutočnou historickou postavou, pretože jeden z úlomkov opisuje Gilgamešovu vojnu s kráľom krajiny Kish. Gilgameš bol kráľom sumerského mesta Uruk v prvej štvrtine tretieho tisícročia pred n.l.
Legenda začína slovami "sa nabe imuru," - "ten kto videl všetko" - tými istými slovami, ktoré použil neskôr Homér v úvode Odysey.
"Človek-kráľ, ktorý je ako obraz boží ..." Tieto riadky sa vzťahujú na Atra Hasis, podľa ktorej ľudí stvorili Nephilim-ovia na vlastný obraz. Gilgameš sa tu opisuje ako z dvoch tretín nephilim a z tretiny človek. Dedičné právo týchto hybridných ľudí je potvrdené rovnakým spôsobom ako v Genezis 6:1-4 "mocní muži slávy ...," ktorí boli "zrodení z jednoty ženy so sinmi božími."
Epos o Gilgamešovi sa sústreďuje na človeka menom Enkidu, ktorý je necivilizovaný a zije, je a pári sa ako divé zvieratá. Neskôr ho stretne a "poľudští" Gilgameš, s ktorým sa spriatelia, precestujú ďaleké krajiny a zažijú rôzne dobrodružstvá s priateľmi aj nepriateľmi. Jadro príbehu sa rozvinie, až vo chvíli, keď je Enkidu zabitý. Gilgameš zostáva sám, zklamaný a rozčarovaný. Stáva sa z neho muž s poslaním: Nájsť večný život.
Gilgameš cestuje tam, kde sa dozvedel, že je večný život - do krajiny, dnes známej ako Libanon. Dostane sa k širokej rieke a nemôže prejsť ďalej. Zastaví sa v hostinci, aby si oddýchol a najedol sa. Tu stretáva hospodského - Utnapishtama, ktorý sa veľmi podobá biblickému noemovi. Utnapishtamov príbeh o potope je starý príbeh - takmer o 2000 rokov starší než Genezis. Je možné, že príbeh z knoihy Genezis sa zakladá práve na tomto príbehu.
Podľa eposu o Gilgamešovi, Utnapishtam dostal varovanie o blížiacej sa potope od jedného z božských bratov - Enkiho. Z iných tabuliek poznáme úplný príbeh o tomto varovaní. Odohráva sa takto:
Hlavné božstvo, Anu, je sklamaný, že hybridní ľudia nepokročili príliš ďaleko od svojho zvieracieho pôvodu. Obzvlášť mu vadí, že ľudia majú sklon stále spolu obcovať. V príbehu je dokonca citovaný ako hovorí, že nemohol zaspať, kvôli hluku z nespočetných súloží, ktorý k nemu doliehal až na vrchol jeho stupňovitej pyramídy (zikkuratu). Ďalej sa bohovia radia, čo robiť ďalej s ľuďmi a je zvažovaných viacero možností. Na chvíľu je ľuďom odoprené jedlo, čo vyústi do kanibalizmu. Skúšajú iné metódy vyhladenia, až kým Anu neohlási, že prišiel na "konečné riešenie".
Domovská planéta bohov - Nefilim-ov s volá Nibiru. Anu ohlási, že pri svojom ďalšom priblížení bude Nibiru dosť blízko k Zemi na to, aby spôsobil obrovskú prílivovú vlnu. Zakazuje, aby ktokoľvek ľudí varoval a keďže ľudia žili v úrodných nížinách budú spoločne spláchnutí z tváre zeme. Dvaja synovia, Enki a Enlil, súhlasia s tým, že zachovajú mlčanlivosť.
The word "Nibiru" literally translated as "place of the crossing," but the "epic of Creation" in the Enumma Elish clarifies this meaning: Doslovný preklad slova "Nibiru" znie "miesto skríženia", ale v epose o stvorení Enuma Elish je vysvetlený takto:
Planet Nibiru
The crossroads of heaven and earth shall he occupy
Above and below, they shall not go across
They must await him.
Planet Nibiru
Planet which is brilliant in the heavens
He holds the central position
To him they shall pay homage
Planet Nibiru
It is he who without living
The midst of Tiamut (Earth) keeps crossing
Let "Crossing" be his name
The one who occupies the midst.
Planéta Nibiru
Nech zaujme miesto na križovatke nebies a zeme.
Hore a dole, nech neprejdú
nech ho očakávajú.
Planéta Nibiru
Planéta, ktorá je briliantom na nebesiach.
Zaberá ústredné miesto.
Jemu nech skladajú pocty.
Planéta nibiru
On je ten, kto bez života
Samý stred Tiamut (Zeme) stráži križovatku
Nech "križovatka" je jeho menom,
toho, kto zaberá stred

(tak tento verš sa prekladal veľmi zle ... pozn. prekl.)
Enki, ktorý má sympatie k niektorým ľuďom to zariadi tak, že Utnapishtam ho vypočuje pri rozhovore, skrytý za paravánom z trstiny. Hovorí o veciach, ako napríklad "múdry muž si postaví loď". A tak Utnapishtam dostane varovanie a Enki verí, že neporušil svoj sľub Anuovi.

Narozdiel od príbehu z knihy Genezis Utnapishtam dostane radu, aby na loď zobral ľudí s užitočnými schopnosťami, ako napríklad murárov, pastierov a liečiteľov. Nakoniec prší, ako to bolo predpovedané, a loď aj so svojím nákladom pristáva poblíž hory Ararat v dnešnom Turecku. Tu sa príbeh veľmi odlišuje od toho z Genezis.
Prvá vec, ktorú utrmácaná posádka urobí po tom, čo pristanú na suchej zemi je, že "zapália" alebo uvaria nejaké mäso na jedenie. A zatiaľ, čo mäso horí, navštíva ich božstvá, aby ich odmeniali tým, že im porozprávajú o ich pôvode a uzavrú s Utnapishtamom a jeho skupinou zmluvu.
Sumerské texty píšu, že Utnapishtam má pre svoje Nephilimské dedičstvo schopnosti, ktoré ešte nikdy nepoužil. Navrhnú mu, že ho poučia a vycvičia v týchto schopnostiach a nakoniec ho iniciujú do stavu, ktorý by sme nazvali "kňazstvo". Súčasťou sľubu je, že nesmie tieto schopnosti použiť vo svoj prospech, ale v prospech všetkých ľudí. Schopnostiam sa učí postupne podľa ich náročnosti a sú sprevádzané skúškami sebakontroly a charakteru. Nefilimský systém je zvaný "dur-an-ki", alebo " zväzok nebo-zem"
Gilgameš si vypočuje tento príbeh a vydá sa hľadať večný život v podobe rastliny, ktorá rastie pod morskou hladinou. Uviaže si preto na nohy kamene a vydá sa do hĺbok pre túto zvláštnu rastlinu, len aby mu ju v zápätí ukradol had, počas odpočinku na brehu mora. Príbeh končí tým, ako had zvlečie svoju kožu a odplazí sa preč. Aj keď príbeh nekončí hollywoodskym dramatickým vyvrcholením, zmysel eposu sa nesporne nachádza v príbehu samotnom. Je to spôsob, akým starí Sumeri spájali históriu a legendy do jedného uceleného celku.

Tak čo si v tej to chvíli o tom myslíte ? Je tento príbeh len čistá fikcia ? Celkom vás chápem, ak ste sa takto rozhodli, pretože ostatné vysvetlenia sa prehĺtajú trocha ťažšie. Ak je to len obyčajná legenda, ako mohli staré národy prísť na motív mimozemskej kultúry, iných planét, alebo genetických manipulácií ? Ak toto bola nejaká zvláštna schopnosť sumerských ľudí, kde získali takú predstavivosť ? Žiadne staršie dôkazy o Sumerskej kultúre sa nikde nenašli. A samozrejme je tu stále otázka: "Ako to súvisí s diablom ?"

Naša tradičná predstava rohatého, okrídleného démona pochádza zo sumerského Mýtu o Zu-ovi a sústreďuje sa na božských bratov Enkiho - ktorý si obľúbil ľudí a Enlila, ktorý stále striktne poslúcha Anuove príkazy.
Nefilimovia stoja opäť pred možnou vzburou, keď Igigiovia - druh Nefilimov, ktorí pracovali v "základoch zveta" - vesmíre vznášajú sťažnosť, že nemajú žiadne miesto na odpočinok. Všimli si totiž, že iní nefilimovia, ktorí pracovali v baniach a božstvá, ktoré zabezpečovali tieto práce mohli po čase odísť na odpočinok. Keďže sa ale báli hádky s Enkim a Enlilom, presvedčilu Zua, aby predniesol ich žiadosť božstvám.
Zu bol sirota. Príbehy o Zuovi spomínajú, že jeho predkovia boli nepriateľmi Anua a jeho klanu (po udalostiach na ich domovskej planéte.) toho si bol vedomý len Enki, al erozhodol sa udržať to v tajnosti. Zu bol prijatý medzi vesmírnych robotníkov a žil ako jeden z nich. A s radosťou súhlasil, keď ho poprosili, aby predniesol požiadavky Enkimu a Enlilovi. Nebol im síce rovný, ale bol z ich druhu.
Enlil sa nenechal len tak ľahko presvedčiť o tom, že prestávka na oddych pre Igigi-ov je naozaj potrebná. Veľmi váhal. Jeho božský brat enki z nejakej príčiny navrhol, že by mohli celú záležitosť odložiť na neskôr a prípane odkladať rozhodnutie, keby Enlil pridelil Zua do jeho osobnej služby. Služba jednému z bratov prevyšovala svojou dôležitosťou všetko ostatné ... Podľa návrhu mal Zu vstúpiť na najzraniteľnejšie miesto, na vrchol zikkuratu, do tajnej komory, v ktorej boli uložené "tabuľky osudov". Táto práca bola natoľko dôležitá, aby kvôli nej mohli odkladať rozhovor a rozhodnutie vo veci Igigskej požiadavky. Enlil súhlasil a urobil tak.
To the words that Enki spoke to him
the god Enlil consented.
At the sanctuary Zu took up his position
At the entrance to the chamber
Enlil had assigned him.
Po slovách, ktoré k nemu Enki predniesol
boh Enlil súhlasil.
v Vo svätini Zu zastal svoje miesto
Ku vchodu do komory
Enlil ho postavil
Zu sa zmocní "tabuliek osudu" a sily, ktorá je vnich ukrytá. Možno si tiež uvedomil, aká je Enlilova taktika. Nakoniec ukradne tabuľky osudu a prchá s nimi späť "do nebies," odkiaľ začína používať moc ukrytú v tabuľkách. Anu a ostatné božstvá sú šokovaní. Toto porušenie dôvery uvrhlo celú planétu do stavu krízy. Anu prikáže, aby tabuľky boli navrátené Enlilovi - ale Enlil zanariekal: "kto porazí Zua teraz, keď má tabuľky ?"
Padne teda rozhodnutie, že bitku so Zuom povedie enlilov prvorodený syn - Ninurta. Nakoniec Zua porazí a vracia tabuľky na ich miesto v svätostánku. Potom sa odohráva veľký súd, na ktorom sa zúčastnia všetky božstvá, aby nad zuom vyniesli ortieľ. Rozsudok vykoná Ninurta, ktorý Zuovi podreže krk. Tento epos bol pre Sumerov natoľko významný, že ho zobrazili na nespočetných hlinených pečatiach a v umeleckých dielach. Zu je často zobrazený ako vták, s perím a krídlami, aby sa zvýraznila jeho príslušnosť k Igigi-om - "tým, čo lietajú". Epos sa pripomínal počas Babylónskych a Asýrskych rituálov, kde bol v prítomnosti božstva obetovaný býk predstavujúci diabolského Zu. Pre Sumerov Zu predstavoval zosobnenie podvodu a taktiež bol metaforou pre všetko nečisté.
Predstava "rohatého" má tiež svoje korene v starom Sumeri. Anu, Enlil a Enki boli takmer vždy zobrazovaní s rohami, bradou a občas s tiarou (úzka kovová čelenka alebo koruna) prípadne s klobúkom so širokou strechou. Rohy boli spôsobom, ako zobraziť ich božskú podstatu, veľmi podobne ako svätožiara na kresťanských obrazoch. Mali skutočne rohy ? Pravdepodobne nie.
Pridanie rohov k okrídlenému Zu s vtáčími nohami dokončuje obraz klasického diabla. Ale existencia skutočného diabla sa musí viazať na čosi podstatnejšie ako len na mýtus, alebo na historickú postavu. Čo teda tvorí podstatu zla ?
Pre sumerské náboženstvo zlo predstavovalo návrat k najstarším pudom a impulzom driemajúcim hlboko v každej bytosti. Ľudia ako bytosti z časti zvieracie (homo erectus) a z časti božské (Anunaki-ovia) sú náchylní poddať sa svojim zvieracím pudom. To bolo teda zlo v človeku -zvyškové primitívne pudy sebazáchovy a pokračovania rodu . Zlo sa bude snažiť za každú cenu, aby ľudia nerozvíjali v sebe božské vlastnosti a nestali sa tak viac podobní bohom. Nedostatok sebakontroly, pre neho tak typický je prirodzenou prekážkou pre rozvoj takýchto vlastností.
Skutočné, zosobnené zlo sa ale snaží získať božské vlastnosti a zneužívať ich vo svoj prospech. V histórii narážame vždy na niekoho, kto získal takéto schopnosti, možno aj náhodne a potom ich použil nesprávnym spôsobom. Podobne, ako to bolo v prípade Zuovho podvodu, zneužitie moci predstavuje prvok samotného jadra našich predstáv o zle.
Kde je diabol ? Je vo vnútri každého človeka, vyčkáva na to aby nás použil pre svoje ciele, zaujíma ho a ovláda nás cez zvieraciu stránku našej psychiky. Obávam sa, že je v každom z nás. Ako som povedal na začiatku, tento príbeh je pravdivý. Namiesto toho, aby som vás zaplavil odkazmi na všetky zdroje a preklady, ktoré sú navyše predmetom mnohých sporov o presnom preklade, syntaxi a zvyklostiach, ponúkol som vám náčrt toho, čo tieto materiálz obsahujú. Krátky pohľad do dejín nám potvrdí tento náčrt bez toho, aby sme zbytočne zachádzali do ďalších detailov. Nakoniec si bude musieť každý z vás odpovedať na otázku, či je tento príbeh pravdivý, alebo či starí sumeri mali extrémne farbistú a tvorivú fantáziu. Navyše, čím hlbšie sa budeme prehrabávať, tým viac budete zisťovať, že tento príbeh bol pred vami tajený. Ale vy máte právo vedieť...