Samotné slovo "šaman" pochádza z jazyka sibírskeho kmeňa Tunguzov a znamená "ten, čo vidí v tme". Okrem Sibíre šamani dodnes pôsobia v tradičných kultúrach Severnej a Južnej Ameriky, Austrálie, severnej Európy, strednej Ázie, Ďalekého Východu, Indie a subsaharskej Afriky. Ich mená sa líšia (
bhopa v Indii,
awenydd vo Walese,
mudang v Kórei,
noaide v Laponsku,
curandero v strednej Afrike, atď.), ale poslanie a spôsob práce zostávajú rovnaké.Rozšírenie a kontinuita šamanských tradícií sú pozoruhodné. Najstaršie bezpečne identifikované archeologické dôkazy využívania metód šamanského putovania sú 30 000 rokov staré! Animizmus, totemizmus i neskoršie náboženstvá vyvierali práve z tohto zdroja bezprostrednej duchovnej skúsenosti. Dodnes sú šamanské techniky súčasťou čarodejníctva (
Wicca),
woodoo, ako aj kresťanských a moslimských mystických tradícií. V súčasnosti prebieha vo vyspelých krajinách renesancia záujmu o šamanizmus. Starobylé rituály kultúr na hranici vyhubenia sa obnovujú, robia sa vedecké výskumy, vydávajú knihy, organizujú workshopy...
Prečo?
Šamanizmus predstavuje ABSOLÚTNE otvorenú platformu duchovného rozvoja, bez byrokracie a politikárčenia - dvoch neduhov, ktoré rozvrátili klasické náboženstvá. Každý šaman je sám sebe prorokom, nepodlieha nijakým "guru", nepotrebuje nijaké dogmy a "zjavené" pravdy, ktoré nemôžu, alebo nemusia byť overené. Demokratizmus a zachovanie osobnej slobody spojené s toleranciou a pocitom zodpovednosti sú črtami, ktoré z najstaršej spirituálnej tradície robia aj najmodernejšiu.
Touto otázkou sa trápia stovky etnológov, historikov a iných vedcov. Pre porovnanie vám ponúkame niektoré definície, s ktorými sa môžete stretnúť v odbornej literatúre.
Šaman je osoba, ktorá podniká cestu v zmenenom stave vedomia mimo priestor a čas. /
Eliade, M./
Šaman - muž alebo žena - na prianie vstupuje do zmeneného stavu, aby nadviazal kontakt a využil zvyčajne skrytú realitu s cieľom získať vedomosti, moc a aby tak pomohol iným ľuďom. Šaman má k dispozícii aspoň jedného ducha. Zvyčajne ich však má viac. /
Harner, M./
Šaman je človek - muž alebo žena - ktorý vie vstúpiť do iných stavov vedomia podľa svojej vôle a cestovať v duchu medzi týmto a inými svetmi, aby našiel spôsob liečenia, vedomosti, radu pre seba a pre iných. Šaman pracuje so silou a energiou, žiada o pomoc iných duchov. /
Matthewsová, C./No azda najvyčerpávajúcejšiu definíciu podáva americký antropológ Michael Harner na základe staršej definície významného historika náboženstiev, Mirceu Eliadeho:
Hlavnou definíciou šamana je, že je to muž, alebo žena, vstupujúci do zmeneného stavu vedomia, ktorý som nazval šamanským stavom vedomia (Shamanic State of Consciousness, ďalej len SSC - pozn. red.)
, obvykle spôsobeného rytmickým zvukom bubnu, či iného bicieho nástroja, aby z mnohých dôvodov vykonal cestu do miest, ktoré technicky nazývame nižšie a vyššie svety (Lower and Upper Worlds - pozn. red.)
. Tieto iné svety, prístupné šamanovi v SSC, sú považované za inú realitu, a cieľom šamanovej cesty do nej v SSC je vedomá interakcia s určitými strážnymi silami, alebo duchmi, ktoré sú najčastejšie vnímané ako silové zvieratá (power animals - pozn. red.)
. Šamani vyhľadávajú priateľstvo a pomoc týchto zvierat, a môžu v tejto skrytej realite mať aj duchovných učiteľov, ktorí im poskytujú rady, poučenie a iné formy pomoci. /
Harner,M./
Vo všetkých definíciách nájdeme niekoľko spoločných prvkov. Po prvé, je to zmenený stav vedomia, tzv. šamanský stav vedomia, známy pod anglickou skratkou SSC. Po druhé, je to schopnosť podniknúť v tomto stave cestu (journey) do neobyčajnej reality (nonordinary reality) tradične opisovanej ako trojsvetie, spojenie troch oblastí tradične označovaných ako Dolný, Stredný a Horný svet (Lower, Middle and Upper World). Po tretie sú to ciele šamana, ktorý necestuje len pre zábavu, ale kvôli snahe pomôcť sebe a iným. Po štvrté je to možnosť komunikácie s bytosťami obývajúcimi neobyčajnú realitu. Rozoberme si bližšie tieto prvky.
Vedci pozorujúci šamanov v tradičných kultúrach opisovali ich cestu ako
tranz (šaman padol na zem a bezvládne ležal), alebo
extázu (šaman tancuje a hlasno spieva). Až moderné výskumy vymedzili samostatný
šamanský stav vedomia.Oproti halucináciám bežným napr. pri schyzofrénii sa SSC odlišuje tým, že šaman
aktívne vyhľadáva duchov vo
vedome navodenom zmenenom stave vedomia, ktorý môže zvyčajne
kedykoľvek opustiť. Súčasne si tiež zachováva svoju sociálnu a pracovnú funkciu. Práve vedomá aktivita, sebaovládanie a zdravé spojenie oboch realít odlišuje SSC aj od halucinácií vyvolaných narkotikami, blúznenia a sna.Veľmi podobné zážitky sa však objavujú v
zážitkoch z blízkosti smrti a tzv.
astrálnom putovaní. No na rozdiel od zážitkov na prahu smrti šaman putuje
zámerne a
dobrovoľne, pričom prácu začína na preňho známych miestach a so známymi duchmi. Po návrate do
obyčajného stavu vedomia si cestu cestu
pamätá, čím sa líši od účastníkov rituálov "posadnutosti" v Karibiku, Brazílii a Himalájach.SSC nie je vždy rovnako hlboký a šaman si čiastočne uvedomuje svoje fyzické telo.
Navodenie šamanského stavu vedomiaSSC sa navodzuje rozličnými metódami, napr. požitím halucinogénov, zvukovou stimuláciou (bubnovanie), vynútenou hypermobilitou (dlhé tancovanie), a pod.Viaceré kultúry používajú na vstup do SSC
halucinogénne drogy. Duch rastliny síce vystupuje ako šamanov
spojenec, ale začínajúci šaman nemôže cestu úplne ovládať (viď napr. zážitky C. Castanedu). Treba pripomenúť, že rituálne používanie určitých rastlín a húb bolo vždy spojené s predchádzajúcim výcvikom a vychádzalo z dlho utváranej miestnej tradície. Množstvo a spôsob prípravy boli presne určené. Preto používanie halucinogénov
rozhodne nemôžeme odporučiť.Omnoho jednoduchším, bezpečnejším a univerzálnejším prostriedkom navodzujúcim SSC je
zvuk bubna, alebo hrkálky. Úder bubna v sebe zahrňuje množstvo frekvencií stimulujúcich činnosť centrálnej nervovej sústavy. Pozorovania pomocou EEG ukázali, že počas bubnovania prevládajú v šamanovom mozgu
théta - vlny, spájané najmä s veľmi hlbokým spánkom, silnou meditáciou a inými zmenenými stavmi vedomia. Okrem nich je zvýšený aj výskyt
alfa - vĺn.
SSC navodený zvukom bubna, alebo hrkálky (môžu byť aj zo záznamu, napr. CD, alebo kazety) nevedie k odpojeniu ľavej mozgovej hemisféry zodpovednej za racionálne konanie! Vysoká frekvencia pri nízkej amplitúde ani nepoškodzuje sluch. Bubon je preto najvhodnejším šamanovým sprievodcom po neobyčajnej realite.
Ale kam vlastne šaman cestuje? Názory na podstatu
neobyčajnej reality sa rôznia. Ide o genetickú pamäť (neobyčajnú realitu opisujú aj mýty)? Alebo kolektívne nevedomie (odohráva sa v nej časť snov)? Isté je, že sa skladá z
konkrétnych miest, ktoré sa dajú
opakovane navštíviť. Skúsenosti cestovateľov, ktorí nezávisle od seba skúmali jej časti, sa na seba nápadne podobajú. Je to, akoby každý inými slovami opisoval ten istý priestor. Vďaka tomu sa postupne vytvára mapa neobyčajnej reality, ako konkrétneho priestoru,
objektívne skúmateľného, hoci nie fyzickými prístrojmi, či zmyslami, ale len na základe SSC.Každý šaman vníma a najmä opisuje neobyčajnú realitu
mierne odlišne. Jeho zážitky sú totiž v mozgu interpretované prostredníctvom toho, čo už pozná. To znamená, že bytosť, ktorá má viac foriem, vystupuje v tej, ktorá je najbližšie cestovateľovmu kultúrnemu zázemiu.
Komunikácia v neobyčajnej realite prebieha výmenou myšlienok a obrazov, ktoré sa nezriedka menia na slová. Slová sa však tvoria až v šamanovej hlave, t.j. predstavujú auditívny preklad prichádzajúcich informácií. Vďaka tomu sa šamanovi zdá, akoby veľká časť rozhovorov prebiehala v jeho rodnom jazyku.V neobyčajnej realite vládne tzv.
posvätný priestor a
posvätný čas. To znamená, že fyzikálne zákony sú značne odlišné od našich. Šaman môže lietať, teleportovať sa a meniť svoju podobu. Putuje mimo čas, žije naveky v jednom okamihu, cestuje do minulosti i budúcnosti. Udalosti prežívané v neobyčajnej realite sú mýtické, t.j. nemožno povedať, že sa odohrali v konkrétnom okamihu na časovej osi Iného sveta. Odohrávali sa, odohrávajú sa a budú sa odohrávať večne, mimo bežnú časopriestorovú skúsenosť. Môžu sa ich zúčastniť naši predkovia, potomkovia, aj bytosti, pre ktoré nemá čas vôbec nijaký zmysel.
Šamanova kozmológiaVšetci šamani potvrdzujú model vesmíru (toho, ktorý môžu navštevovať) zloženého z troch
svetov. Eliade ich nazval
Dolný, Horný a Stredný svet, podľa smeru, v ktorom sa šaman pohybuje. Prechádza nimi
Os (
axis mundi), zobrazovaná v podobe stĺpa (Ázia), rebríku (Blízky Východ), či stromu (Kelti, Germáni, Slovania).
Stredný svet zahŕňa metagalaxiu, t.j. náš pozorovateľný vesmír, v šamanizme známy ako
obyčajná realita. Okrem toho sú v ňom prítomné aj energetické úrovne, ktoré zatiaľ naše prístroje nevedia zachytiť. Táto
"jemná" realita Stredného sveta tvorí významnú časť
astrálneho sveta známeho z mágie. V strednom svete žijeme a preto práve tu začína šaman svoje putovanie.
Horný svet pôsobí mierne étericky. Farby prechádzajú od jasného svetla cez pastel až po úplnú tmu. Môžeme sa v ňom dostať do oblačných krajín, ale aj miest vybudovaných z kryštálu. Tento priestor obývajú božstvá, hviezdy a astrálne sily. Žijú v ňom aj učitelia v ľudskej podobe, časť zo silových zvierat a duchovia prinášajúci inšpiráciu. Keď šaman cestuje do Horného sveta, zdá sa mu, že stúpa cez vrstvy oblakov, ktoré oddeľujú jednotlivé sféry H. sveta.
Dolný svet sa viac podobá na náš. Tvorí ho predovšetkým nespútaná príroda - jaskyne, husté lesy, moria. Nájdeme v ňom duchov zvierat a rastlín, bytosti ohňa a zeme. Do Dolného sveta cestujeme tiež za našimi predkami a silovými zvieratami. Pri koreňoch stromu sa manifestuje
Strážca Osi sveta, zobrazovaný väčšinou v podobe muža s jeleňou hlavou, alebo parohmi (keltský boh Cernunnos). Šaman vstupuje do Dolného sveta pomocou tunela, alebo jaskyne.
Jednotlivé svety majú množstvo sfér, vďaka ktorým je neobyčajná realita ešte bohatšia a rozsiahlejšia než náš, zdanlivo nekonečný, pozorovateľný vesmír. Okolo trojsvetia sa rozkladá temná Prázdnota, v ktorej sú ponorené ďalšie svety. Tam však za normálnych okolností šaman nemôže putovať.
Šamanizmus je metóda založená na empírii. Preto by šaman mal mať radosť z dobrodružstva skúmania. Je prostredníkom medzi dvomi svetmi a preto sa nemôže uspokojiť so zážitkami iných. Neobyčajná realita je tak neuveriteľne komplexná, že ju nemožno úplne opísať. Každá takýto opis sa stáva len zjednodušením skutočnosti. Práve na snahe definovať referenčný systém neobyčajnej reality sú založené náboženstvá a iné hierarchické systémy (sférická mágia, kabala, a pod.). Skutočný šaman cestuje, porovnáva a vytvára si vlastný obraz sveta. To však neznamená, že by sa nemal venovať systematickému prieskumu v spolupráci s inými!
Samotné putovanie nikdy nebýva samoúčelom. Šaman rozoznáva jednotlivé reality a snaží sa byť prostredníkom medzi nimi. Je členom svojej komunity, ktorej (aj šamansky) pomáha. Medzi jeho úlohy môže patriť liečiteľstvo, veštenie, mágia, psychoterapia, či odprevádzanie duší mŕtvych na miesta kam patria (psychopomp). Robí to na základe SSC, a preto nie každý liečiteľ, či veštec sa môže nazývať šamanom. Takýto životný štýl je nesmierne dobrodružný a bohatý, ale súčasne vyžaduje vysokú mieru sebapoznania a etiky.
Duchovia v
šamanizme predstavujú inteligentné entity obývajúce neobyčajnú realitu, s ktorými šaman vstupuje za určitým účelom do styku. Preto ich v nijakom prípade nemožno stotožniť s "duchmi" v
špiritizme.Šaman verí, že všetko je určitou formou života, má určitú formu
duše, ktorá sa prejavuje ako duchovný aspekt danej veci. Preto, keď sa šaman rozpráva s kameňmi, rastlinami, alebo s počítačom, nekomunikuje priamo so zdanlivo mŕtvymi kusmi hmoty, ale oslovuje ich viac, alebo menej vedomé aspekty.Okrem styku s obyvateľmi Stredného sveta môže cestovať aj za duchmi Horného a Dolného sveta. Tí sa väčšinou nebránia interakcii s našou realitou, zvlášť, keď je obojstranne výhodná. Začínajúci šaman by sa mal stýkať najmä s duchmi, ktorých miera súcitu je dostatočne vyvinutá a ktorí sú ľudstvu priateľsky naklonení.
SpojenciDuchovia, ktorí pomáhajú šamanovi na jeho cestách i v živote, trávia s ním viac času ako ostatní duchovia, sa stávajú jeho
spojencami.Patria medzi nich napr.
silové zvieratá (
power animals), vo zvieracej forme personifikované aspekty sily, ktorou človek disponuje. Každý z nás má 1-3 (niektorí viac) silových zvierat, ale šaman si ich aj uvedomuje a môže s nimi komunikovať. Od množstva a druhu silových zvierat, ako aj od kvality ich vzťahu k človeku závisí aj jeho zdravotný stav. Z úcty k silovým zvieratám sa vyvinul aj totemizmus.Ďalšími dôležitými spojencami sú duchovní
učitelia, bytosti prinášajúce poznanie, inšpiráciu a rady. Vedú nás pri našom duchovnom rozvoji, čím sa stávame nezávislí od ľudských učiteľov. Šamanovi sa nemôže stať, že by padol do osídel zločineckej sekty, alebo šarlatána. Múdrosť totiž dokáže čerpať sám a priamo.Samozrejme, aj iné bytosti sa môžu stať našimi spojencami. Môže to byť napr. anjel strážny, duchovný aspekt bubna, či obľúbený strom. To je len na vás.
Duše mŕtvych
S mŕtvymi by mal komunikovať iba skúsený šaman. Pri styku s nimi by mal mať na pamäti, že sa stretáva iba s ich pamäťou získanou v čase od bodu narodenia do bodu smrti, keď sa od ostatných častí osobnosti oddelila. Preto jediné vierohodné informácie, ktoré sa môžeme od duší mŕtvych dozvedieť, sa týkajú ich predošlého života. Ak im položíme otázku presahujúcu ich kvalifikáciu, či skúsenosť, radi nám síce na ňu odpovedajú, ale získaná informácia je väčšinou bezcenná. Styk s mŕtvymi môže v sebe skrývať aj iné nebezpečia a vyžaduje dostatočne zrelého jedinca.
Šamanizmus je súbor metód navodenia zmeneného stavu vedomia za účelom putovania v neobyčajnej realite a styku s duchmi. Je rozšírený na celej Zemi, a preto sa stal predmetom skúmania mnohých vied (história, etnológia, religionistika, a pod.).
Pre moderného človeka má však aj význam cesty za poznaním seba aj druhých, jedinečnej vďaka nechuti k dogmatizmu a násilnému obracaniu iných na "pravú" vieru. Je originálnym spojením individualizmu (zachovávanie osobnej slobody, presadzovanie slobody myslenia) s kolektívnym duchom (konfrontácia zážitkov s inými šamanmi, skupinová práca násobiaca silu jedincov, ale aj zodpovednosť za vývoj Zeme). Súčasne je tiež vedecky skúmateľným fenoménom, jedným z mála duchovných systémov založených na empírii a nie slepej viere. To všetko ho predurčuje za jeden zo základných prostriedkov duchovnej obrody ľudstva, a možno aj za nový motor našej civilizácie.
:OOO
(Nina, 30. 11. 2013 18:14)